Kľudne sedela za stolom a ja som jej pomaly všetko rozprával. Prikyvovala na veci ktoré si pamätala.
Dostal som sa k tomu ako som ich našiel. Rozprával som jej, že jej dal Steve éčko a nechoval sa k nej pekne.
Neveriacky sa na mňa dívala a čakala čo bude ďalej, myslel som si, že ma zastaví a niečo sa spýta. Ona ma len potichúčky počúvala. Občas sa jej na tvári mihli emócie.
Rozprával som ďalej, až som prišiel k tomu, že som ju zobral k sebe a uložil ju do postele. Skrátil som to pretože mi bolo trápne rozprávať jej, že som ju vyzliekal a polhodinu s ňou bol v sprche.
No ona si to samozrejme všimla, hneď ma zastavila a spýtala sa na to.
-„Počkať, povedz mi to aj z drobnosťami tak ako celý príbeh do teraz. Nevynechávaj to čo ti asi nie je príjemné.“ Pousmiala sa a bolo vidieť, že ju teší moje odhalenie.
Tak som sa do toho pustil. Povedal som si, že jej poviem úplne všetko.
Dostal som sa k tomu ako som s ňou bol v sprche. No jej výraz tváre prerušil moje myšlienkové pochody.
-„Čo sa deje?“ pozrel som sa na ňu skúmavo a snažil sa niečo vyčítať z jej tváre.
-„Ty si bol kvôli mne v studenej vode vyše po hodinu?“
Dosť dobre som nechápal prečo sa ma to tak rozčarovane pýta.
-„Áno potrebovala si sa prebrať, tak som tam bol s tebou.“ Odpovedal som jednoducho a nechápavo.
Usmiala sa.
-„Si zlatý, to bolo od teba také milé. Vlastne aj to, že si sa o mňa postaral a, že si nedovolil Stevovi aby...“ nedopovedala. Sklopila hlavu a dívala sa do stola. „Proste ti dlžím veľké poďakovanie, naozaj ti veľmi Ďakujem.“ Nežne sa pousmiala.
-„Nemáš mi za čo ďakovať, je samozrejmé, že som sa o teba musel postarať. Bola si tam s nami a môj kamarát ťa tak spil a zdrogoval. Nemohol som ťa len tak nechať napospas všetkému a hlavne nie napospas Stevovi.“ Zatínal som päste pri spomienke ako sa k nej včera choval.
-„Nič si nemusel, väčšina ľudí by to neurobila. Proste by sa starali o svoje, a nie o mňa. Takže ti ešte raz ďakujem, som ti zaviazaná a ak by si niečo, niekedy potreboval kľudne mi daj vedieť posnažím sa pomôcť ti.“ Žmurkla na mňa.
Postavila sa od stola a kráčala ku mne.
Zastala pri mojej stoličke a dívala sa ako sedím. Zdvihol som hlavu a pozrel sa na ňu.
Znovu sa usmiala, tak huncútsky.
-„Môžem ťa objať?“ spýtala sa zrazu.
Sedel som ako obarený. Bol som veľmi prekvapený. Zdvihla ruku a položila ju na moje nahé rameno. Pohladila ma. Trošku nesvoj som vstal a otočil sa k nej.
Pristúpila ku mne a silno sa mi zvinula v náručí. Tisla sa k mojej nahej hrudi.
Cítil som jej dych na svojej pokožke. Ovinul som okolo nej svoje ruky a silno si ju k sebe pritiahol.
Zašepkala mi do náručia.
-„Ďakujem...“
Bol to krásny pocit cítiť ju vo svojich rukách. Ako sa ku mne tisne čoraz viac a viac ako by sa mi chcela natlačiť do duše a do srdca. Každou sekundou sa k tomu blížila čo raz viac a viac. Získavala si akési miesto v mojom srdci.
Rose
Objímal ma svojimi širokými ramenami a ja som sa konečne cítila bezpečne. Potom všetkom čo mi povedal, som to hrozne potrebovala. Cítiť, že som v bezpečí a že nie som sama. Jeho náruč mi dávala krásny pocit tepla a pohody. Cítila som sa pri ňom ako keby som bola zvinutá v deke na gauči pri krbe. Tisol ma k svojej nahej hrudi a ja som si priala aby sa zastavil čas.
Cítila som ako sa jeho pokožka pod mojim dychom zohrieva.
Priložila som si ucho na jeho hruď a počúvala tlkot jeho srdca. Bilo krásne rytmicky.
Takto sme stáli a objímali sa ešte niekoľko minút. Vnímali sme jeden druhého a vychutnávali si ten blízky pocit našich dvoch tiel....
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
katuska8808
16. 6.júna 2011 22:35
jeeej, veľmi také... pekné
5
kokooooos! : ja som sa asi zamilovala! booože jaký zlatý je ten Zet!
Napíš svoj komentár