Prišla som domov a zamierila do svojej izby. Zavrela som za sebou dvere a prikročila ku svojmu stolíku na ktorom ležal môj telefón, skontrolovala som ho. 1 prijatá správa. Otvorila som ju.
Bola od Richarda.
-Teší ma, že na dnes nemáš žiadny plán a som rád, že ťa napadlo to isté čo mňa. Teda súhlasíš s tým, že by sme spolu dnes strávili deň?
Potmehúcky som sa pousmiala. Dúfala som, že s ním dnes budem môcť stráviť deň. Cítim sa pri ňom dobre. Odpísala som mu.
-To znamená, že súhlasím len mi musíš povedať kam pôjdeme aby som vedela ako sa mám obliecť. Hm.. ?
Odoslala som ju a položila telefón na posteľ. Prezliekla som sa späť do domáceho a zamierila k izbe môjho brata.
Zaklopala som na jeho dvere a hneď aj vstúpila. Nikdy nečakám na to aby ma pozval. Je to zvyk.
Jeho izba bola plná svetla tak ako som si ju pamätala. Nebola som tu strašne dlho, už sa ani nepamätám ako dlho to je.
Bože bola som tak strašne zaujatá sebou a svojimi problémy, že som sa vôbec o nič iné nezaujímala. Musí sa to všetko vrátiť do normálu.
Miško sedel za stolom a niečo ťukal do notebooku.
-„Môžem?“ spýtala som sa ho.
Milo sa usmiala kývol hlavou na súhlas.
-„Čo by si potrebovala drobec?“ Postavil sa od stola a prešiel k posteli. Sadol si na ňu a pobúchal na miesto vedľa seba.
Pousmiala som sa a prisadla si k nemu.
-„Chcela som ťa len vidieť Maco, bývame v jednej domácnosti no ja mám pocit ako by sme od seba bývali na míle ďaleko. Už ani neviem ako sa môj braček má a čo má nové.“ Snažila som sa zakryť to, že chcem vyzvedať ohľadom Em.
-„To je pravda, ledva sa vidíme poriadne už ani nie si doma, stále niekde trčíš. Ja nechcem rýpať, ale naposledy si nás naozaj všetkých vystrašila. Asi mi nepovieš kde si bola, že?“ urobil na mňa psie oči.
-„Viem, prepáč a ospravedlňujem sa za to. Nie nepoviem, nie som tu preto aby sme sa rozprávali o mne. Ty mi povedz ako sa máš a čo máš vlastne nové, ja už o tebe nič neviem.“ Smutne som sa priznala.
Usmial sa a stlačil mi prstom nos.
-„Drobec priznaj sa, že ti ide o niečo konkrétne a že tvoje otázky nie sú až také nevinné. Priznaj sa, že sa chceš spýtať na mňa a Emili.“ Vyplazil na mňa jazyk.
-„Nikdy si mi nepovedal, že vieš čítať myšlienky. Áno chcem sa spýtať AJ na ňu.“ S dôrazom som mu odpovedala.
-„Tak sa teda pýtaj, nemám čo skrývať. A ona by ti to určite povedala aj sama, vlastne sa čudujem prečo si sa nepýtala jej.“ S úsmevom na tvári vyzvedal.
-„No ja sa ťa v podstate na nič nechcem pýtať, len ti chcem niečo povedať a áno už som sa rozprávala aj s ňou.“ Snažila som sa znieť vážne a seriózne. „Nechcem aby si jej ublížil, takže ak pre teba nič neznamená nemal by si v tom ďalej pokračovať, Maco je to moja najlepšia kamarátka a ja si nechcem vyberať medzi vami, ak by sa niečo stalo...“ Smutne som sklopila oči.
Pohladil ma po vlasoch a povzbudivo mi odpovedal.
-„Nemusíš sa báť na Emili mi záleží už veľmi dlho, poznám ju a je to úžasné dievča a práve pre to ju chcem. Nechcem jej ublížiť a nie len preto, že je to tvoja najlepšia kamarátka.“ Naklonil sa a pobozkal ma na čelo.
-„Och, to mi odľahlo ja len dúfam, že to tak naozaj aj dopadne...“ pousmiala som sa. ...“ a mimochodom som rada, že ste sa vy dvaja našli, oboch vás veľmi milujem a strašne vám to prajem“ Natiahla som sa k nemu a silno ho objala.
Ešte pár minút sme sa rozprávali o nepodstatných veciach a potom som sa vrátila do svojej izby.
Vošla som do izby a hneď som sa natiahla po telefóne, už odpísal. Otvorila som ju:
-To je prekvapenie, obleč sa tak aby si sa cítila dobre a pohodlne, dnes bude dlhý večer Kedy mám po teba prísť?
Vypla som SMS a zamierila ku skrini. Navliekla som si svoju jogingovú súpravu, vzala MP3 a vyšla z domu. Rozhodla som sa ísť si zabehať do parku. Už to bolo tak dávno čo som vôbec niečo urobila pre svoje telo a pohyb sa mi rozhodne zíde.
Zapla som si hudbu a rozbehla sa k parku. Vždy ma pri behu dokázala hudba naštartovať, milovala som ten zvláštny pocit pri tom.
Bezmyšlienkovo som sa rozbehla do neznáma....
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
luna13
7. 9.sept. 2011 09:50
jééé.... ja tak milujem tento príbeh
3
no konečne! Ale je to úchvatné dúfam, že v najbližšej dobe budeš mať čas písať ďalej lebo my sme už nedočkavý
Napíš svoj komentár