....Emili sa dnes u mňa zastavila a doniesla mi nejaké nové tričko ktoré videla vo výpredaji, keď si bola kupovať niečo na seba. Celá šťastná mi tvrdila, že keď ho videla nemohla mi ho nekúpiť. A samozrejme počíta s tým, že si ho dám v prvý deň do školy. Samozrejme pre ňu by som si na seba natiahla aj vrece.
Celý deň som taká nervózna s toho, že zajtra už mám isť do školy. Nevedela som ani poriadne spať a nechce sa mi ani jesť. Mama si najprv myslela, že na mňa idú znovu depresie. Takže som jej z veľkou nechuťou akú pociťujem stále keď sa s ňou musím rozprávať povedala, že som len strašne nervózna. Bola ako tak spokojná, že to nie je zase kvôli tebe a to jej samozrejme muselo stačiť. Nikdy nechápala môj obrovský smútok voči tvojej osobe. A ja som sa jej nikdy ani nečudovala. Vždy som ju brala ako necitlivého človeka a preto s ňou mám len minimálny vzťah.
....Ráno ma zobudil budík a ja som mala pocit, že ak neprestane jačať tak ho vyhodím von oknom svetelnou rýchlosťou. Nakoniec sa vypol a ja som sa znovu ponorila do perín. Prešlo tak maximálne 10 minút a mama už nervózna stála vo dverách a dookola omieľala, že tu nebude stáť hodinu a čakať kým sa vyvlečiem s postele, tak sa mám zdvihnúť a začať sa hýbať. Urobila som to ale len preto aby mi už dala konečne pokoj s tými jej kecami. Naozaj mi ide na nervy keď potrebuje jednu veci komentovať ešte hodinu a zakaždým zvyšuje tón hlasu. Už pred pár rokmi som to zhodnotila tak, že moja matka je proste samonasierací typ človeka.
Povedala som si že dnes sa nebudem zaoberať trápnymi náladami mojej divnej matky a tak som všetko čo povedala brala z rezervou a ako sa hovorí jedným uchom dnu druhým von. Na raňajky som sa zmohla len na ríbezľový džús ktorý milujem. Zabalila som si niečo malé na desiatu a počkala kým ma mama neodvezie do školy ako každé všedné ráno.
Po ceste do školy som rozmýšľala nad toľkými vecami, že som si ani nestihla uvedomiť a už sme boli pred mojou školou. Z veľkou nechuťou a zlým pocitom som vystúpila zamrmlala si popod nos pozdrav a vydala sa do školy.
....Tak ako som predpokladala všetci ľudia po mne čumeli ako teľa na nové vráta. Rozhodla som sa ich úplne odignorovať. Vzťahovalo sa to aj na zdravenie. Nikoho som neodzdravila. Až pri mojej skrinke ma zo snenia prebrala Emili a pár našich kamarátiek.
Emili vyzerala ako vždy úžasne jej husté blond vlasy jej teraz už siahali len po ramená. Asi sa ostrihala. Modré oči mala zvýraznené farebnou linkou a bola ako vždy dokonale nalíčená. Na rozdiel odomňa vyzerali kočky úžasne. Katka a aj Silvia boli úžasne oblečené. Začala som sa cítiť ako totálny idiot pretože som na sebe mala len obyčajné džíny ktoré obopínali moje dlhé, štíhle a rovné nohy. Samozrejme som si na seba zobrala tričko ktoré som dostala od Emili. Malo véčkový výstrih takže moje Béčkové poprsie s neho miestami vykúkalo. Obuté som mala vysoké číny a cez plecia prehodenú sivú mikinu. Vlasy ktoré mám červené mi už teraz siahali pod lopatky a mala som ich zopnuté do copa.
S kočkami sme sa teda pozdravili a šli sme do triedy. Sadli sme si na svoje miesta a začali sa baviť. Kočky sa rozplývali nad nejakým novým profákom ktorý mal vraj prísť do školy učiť matiku a už sa nevedeli dočkať 3 hodiny, pretože vysvitlo, že matiku nás bude učiť asi on. Mňa to nejak nezaujímalo a preto som sa nezapájala do ich debaty. Len si spomínam ako rozprávali, že je neskutočne sexy.
...Prvá hodina prešla ako voda. Bola som šťastná, že sa ma nikto na nič nepýtal. Na prestávke to už potom vyzeralo trochu inak. Asi 7 ľudom som musela povedať, že sa cítim fajn a že sa nemusia obávať. Cvičila som si to už doma pretože som čakala, že na to príde rad.
....Druhá hodina bola v podstate taká istá ako prvá. Presedela som ju bez jedného väčšieho pohybu. V podstate som ju ani veľmi nevnímala. Občas ma profesorka angličtiny požiadala aby som jej preložila nejaký článok. Nikdy som nemala problém z angličtinou, takže ani teraz som to nepovažovala za veľký problém. Ani som sa nenazdala a zazvonilo na prestávku. Kočky mi pílili uši tým ako sa strašne tešia na toho profesora.
Všetky sme si posadali späť na svoje miesta a po zazvonení sme čakali, kedy príde profesor. Meškal asi 5 minút. Zrazu sa otvorili dvere na triede a on vstupoval dnu. Nejavilo som žiadny záujem o jeho osobu tak som sa ani nedívala keď vošiel. Proste som sa dívala na svoje ruky, ktoré som mala položené na stehnách.
...Prešli asi 2 minútky baby už len vzdychali a rozplývali sa. Emili do mňa začala drgať aby som sa pozrela aký je chutný. Nedala mi pokoj a mne to išlo naozaj na nervy.
Už, už keď som sa chcela pozrieť, ma zrazu oslovil krásny hrubý a prenikavý hlas ktorý znel ako šum vodopádu. Zamrazilo ma a ja som sa nevedela ani pohnúť. Keď som sa konečne trošku prebrala skúmavo som sa pozrela na osobu ktorá sa mi prihovorila. Bol to ON ten nový profesor...
P.S. Za chyby sa vopred ospravedlňujem. Keď píšem veľa naraz tak sa v tom potom strácam.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
katuska8808
19. 2.febuára 2011 14:56
je to super
Napíš svoj komentár