....Po minúte som sa konečne ukľudnila. Môj tlak sa vrátil do normálu. Srdce mi síce ešte stále bilo ako o preteky ale cítila som sa lepšie. Celú matiku som strávila tým, že som od neho nevedela odtrhnúť oči. Civela som na neho a len som dúfala, že pri tom nemám otvorené ústa.
Skúmala som každý centimeter jeho tela. Bol taký úžasný.
Vlasy mal havranie, spadali mu na končeky uši a šticu si prehrabával dozadu. Zakaždým keď tento pohyb urobil. Všetky dievčatá sa zhlboka nadýchli a vydýchli. Tvár mal takú dokonalú až sa mi chcelo plakať. Mal prenikavo zelené oči, krásne tvarovaný nos, plné a tak vábivé pery. Vyzeral ako grécky boh. Postavu mal ako by ho bol niekto vymodeloval, úplne bezchybnú. Svaly sa mu tiahli od ramien až po lýtka. Aj cez oblečenie bolo vidno aké ich má vyrysované. Chrbát aj ramená mal široké. Nohy mal krásne dlhé a svalnaté. Jednoducho povedané bol taký prekrásny až som zabúdala dýchať.
Hodina som strávila tým, že som s neho nespúšťala zrak. Zazvonilo a mne to bolo tak ľúto až sa mi chcelo vyskočiť a utekať za nim. Po tretej hodine máme 20 minútovú prestávku a ja som si sľúbila, že to počas nej predýcham.
Stála som pri mojej skrinke, vyberala som si knihy a ovocie ktoré som si zabalila na desiatu. Cítila som, že za mnou niekto stojí ale nechcelo sa mi otáčať. Povedala som si, ak ma neosloví ja ho prvá oslovovať nebudem. Veď nie ja som prišla za ním. Ale on za mnou.
V jednom okamihu som si myslela, že sa mi snáď sníva alebo mam zase halucinácie. Pretože som zase počula ten krásny hrubý a prenikavý hlas. Rýchlosťou svetla som pokrútila hlavou, chcela som si ten hlas vytriasť z hlavy. Ale márne. Začal byť hlasnejší a ja som mala pocit ako by mi niekto šepkal do ucha. Keď som si konečne uvedomila, že sa mi to nesníva a nemám halucinácie, otočila som sa tak rýchlo že som doňho vrazila. Videla som už len to ako si šúcha nos a auká. Cítila som ako sa mi začali červenať líca a tak som sklopila hlavu a pozerala sa na nohy. Prinútila som sa len k tomu, že som zamrmlala niečo v zmysle „Prepáčte, veľmi ma to mrzí nevidela som vás.“
Potom pristúpil ku mne počula som ako sa nežne zachichotal a díval sa na mňa. Asi čakal, že sa pozriem tak som to urobila. Svoje oči upieral do mojich a mne sa začali triasť kolená. Určite to videl pretože sa mu začali vlniť kútiky. Trápnejšie som sa snáď ešte nikdy necítila.
-“Chcel som sa vás len spýtať či ste už v poriadku, v triede to chvíľu vyzeralo vážne.“ povedal a nepresával sa na mňa dívať.
Keby si ty tak vedel aké vážne to naozaj bolo, a aké to je aj teraz. Pomyslela som si.
-“Ďakujem, už sa cítim lepšie, asi mi len klesol tlak.“ odpovedala som mu slušne.
-“To som rád už som sa začal obávať, že mi tak odpadnete. A ja na svoj prvý školský deň nikdy nezabudnem.“ povedal mi z humorom a usmial sa. Taký úsmev som ešte v živote nevidela. Bolo to niečo úžasné. A potom aby sa doňho človek nezamiloval. Áách...
-“No snáď, až také zle to nebolo. A ak áno aspoň by ste pobavili moju triedu.“
-„To by som veľmi nerád. Dobre som rád, že ste v poriadku. Ospravedlňte ma musím sa vrátiť na dozor. Želám vám pekný deň slečna....“
-„ slečna Mongomeriová, Rosemary Mongomeriová“ dokončila som jeho vetu. Blažene sa usmial.
-„ Ďakujem vám pán...“ cítila som sa trápne pretože ma práve napadlo že netuším ako sa volá čo svedčilo o tom že som ho na hodine absolútne nepočúvala.
-„ pán Dimitri Belkov“ doplnil aj on mňa a znovu sa tak krásne usmial.
-„ Ďakujem pán Belkov, aj ja vám želám pekný deň“ vykúzlila som ospravedlňujúci úsmev a dívala sa na to ako sa otáča a stráca medzi študentmi.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
katuska8808
20. 2.febuára 2011 14:31
ach super si ho opisala ... proste zatial sa mi to paci
2
katuska8808 Mám bujnú prdstavivosť som rada že sa ti to zatial páči dúfam, že aj bude a Ď
7
woooooow je to úžasne opísané a vlastne celé to je také... hmm... také perfektné
8
tooniickaaa ...Ďakujem ale od perfektného to má ešte ďaleko ešte sa musím veľa učiť
Napíš svoj komentár