cítim sa ako lízatko.nie že by ma niekto lízal.ale že zo mňa stále ubúda.veci sa nedaria a neviem čo a ako.ale tak má to tak byť.ja som si zvolila túto cestu.

zajtra som mala ísť na operáciu.najskôr mi to povedali v máji a teraz som konečne dostala termín.tak jasne že som mala aj nervy lebo predsa len mandle to nie sú.ale už som to všetko chcela mať za sebou.bála som sa a veľmi.ale mohla som sa prestať báť hneď po tom čo sa prebudím z narkózy.teraz viem, že to bude najskôr niekedy o mesiac.pecka.fakt. v nemocnici som ešte nikdy nebola.teda hospitalizovaná v pamätateľnom veku. tak asi som sa aj tešila.či nebude dáky pekný doktor a aké to bude v narkóze a vraj vám tam dajú aj dáky náladový plyn.a mali ma prísť pozreť kamošky.a hlavne nemusela som ísť zajtra do školy...

ale zajtra do školy idem do ritee.lebo som chorá.netuším ako sa mi to podarilo.ale som.tak som dnes išla od doktorky a mala som tri dve hodiny čas kým sa mi začne škola tak som si len tak išla že pojdem do knižnice.a upokojením toho hnevu čo som v sebe mala mi bol východ slnka.bolo to prenádherné.krásne momenty zrodu nového dňa.

som rada že mám priateľov ktorý ma vždy podržia.že mi baška požičala foťák a ten zázrak mám nafotený.aj že mi aďa reálne povedala že by som pri operácii ľahko mohla umrieť.aspoň mi to nie je až tak ľúto.som rada že mám terku.tebe teraz toto všetko venujem.( ved kto iný by si čítal moje výlevy a som veľmi rada že mám MUN. lebo viem že Boh sa o mňa stará.

be blessed

a ozik.potom napíšem ako bolo. keď bude.

 Pseudoblog
Komentuj
 fotka
neway  8. 12. 2008 21:19
držím ti palce, prečo sa to odložilo?
Napíš svoj komentár