- Michael našla som volania do zahraničia na cudzie číslo. Nepoznáš to číslo?
- Počkaj pozriem sa do mobilu.
Chvíľu som netrpezlivo čakala a dívala sa na neho.
- Tak čo?
Na tvári som mu pobadala šokovanie. Nechápavosť.
- Je to číslo maminej sestry.
- A prečo sa potom tváriš tak šokovane? Veď je to tvoja teta.
- Ona nie je s našou rodinou v kontakte vyše 25 rokov. Nenávidí môjho otca a jediný s kým si volávala bola moja mama.
- Prečo by teda niektorý člen ochranky s ňou telefonoval?
- To zistíme.
- Kto s ňou volal?
- Max.
- Príliš veľká pravdepodobnosť, že Max bol pri tom, keď sa deti stratili a zároveň telefonováva s tvojou tetou.
Prezrela som si číslo na zozname.
- Volal s ňou tento týždeň asi 5krát.
Do miestnosti vošiel Lubo.
- Volal si ma Michael?
- Chcel som s tebou hovoriť ale budeme to musieť odložiť kde je Max?
Nervózne prešľapoval na mieste. Cítila som, že sa stalo niečo čo sa nemalo stať.
- Kde je Max?
Skríkla som to až moc nahlas a ním myklo.
- Ja...totiž my nevieme.
- Neviete?
- Pred hodinou sme sa mali stretnúť ale on sa vyparil. Mumlal niečo,že mu horí za pätami.
- Rozprával sa medzitým s niekým?
- No Rocky mu hovoril niečo o tom,že máme prísť všetci k tebe.
- Ten bastard.
- Odišiel autom?
- Neviem nikto ho nevidel len povedal,že sa ide vyčúrať a zmizol.
Michael rýchlo vstal vzal ma za ruku a postavil.
- Ideme ho nájsť!
Auto bolo zaparkované pred domom. Nasadli sme.
- A ako vieš kde ho máme hľadať?
- No každý čo len torchu inteligentný člen ochranky vie, že ak sa chce zbaviť vplyvu mojej rodiny musí sa vytratiť z krajiny. V našom meste je len jedno veľké letisko. Vie,že ak by šiel do iného mesta a z tade odletel šanca, že ho nájdeme sa zvyšuje.
Potom telefonoval. Dával nejakému mužovi rozkazy. Bol ako robot. Presne vedel čo robí. Rútili sme sa po ceste šialenou rýchlosťou no ja sama by som nešla pomalšie pretože som bola rovnako nahnevaná a vzrušená, že sa niečo deje, že konečne máme nové správy.
- Čo ak nám ujde?
- Na to nemysli.
Díval sa priamo na cestu a v hlave sa mu ronilo milión myšlienok.
- Tá tvoja teta..
- Mamina sestra,nikdy sa o mňa nestarala pre mňa to nie je teta.
- Kde býva sestra tvojej mamy?
- V Austrálii.
- Tak pôjdeme tam.
- Tam ideme aj tak.
- Čože? Nemám so sebou žiadne veci..
- Nechám ti ich poslať a o financie sa nestaraj.
- Michael nemôžeš čakať, že ťa nechám všetko platiť!
- Pozri Daniela. Poviem to len raz a už sa nebudem opakovať. Tu nejde o peniaze. Ide tu o Sebastiána a tvôjho brata. Tvôj brat bol unesený lebo bol so Sebom a teda je moja povinnosť postarať sa o teba. Všetko čo sa stalo ma veľmi mrzí a chcem aby sa to vyriešilo. Keď nájdeme deti bude platiť to čo som ti povedal na konci, keď si bola u mňa prvýkrát a dozvedela si sa kým som a kto je moja rodina. Bola si príliš zvedavá a je pre teba nebezpečné, že vieš informácie, ktoré vedieť nemáš. Nebude sa ti páčiť, keď ti poviem, že ťa chceli odstrániť ale malo by to veľké následky pretože všetci v škole videli, že chlapci spolu trávia čas a tak by bol na rade tvôj brat a otec a tak ďalej jednoducho celá spúšť. Keď si začala pátrať kým sme zomrel tvôj dlhoročný priateľ a priateľ tvojho otca. Nedalo sa tomu zabrániť. Zabil ho Max. Pochopil, že je pre nás hrozbou..
- Ako si ho mohol nechať zabiť?
-ktorú musíme odstrániť. Daniela on neboli obyčajný pešiak ale súkromný detektív. Všetci by sme skončili za mrežami. Do roka by sme boli prezradení a naši nepriatelia by si už našli spôsob ako nás zabiť. Môj otec musel chrániť rodinu.
- Aj on mal rodinu to si nikto z vás neuvedomuje?
- Vždy bude na prvom mieste pre človeka jeho rodina.
- Nájdi mi môjho brata a potom sa mi strať zo života!
- To mám aj v pláne a prestaň kričať nič tým nevyriešiš.
Mlátila som rukami do sedačky. Po chvíly som sa upokojila a zadívala sa von oknom. Asfalt pod nami sa mihal a ja som si netrúfala spýtať sa ako dlho ešte budeme cestovať.
Po polhodine sme dorazili na miestne letisko. Prehľadali sme každý centimeter štvorcový no neostalo po ňom stopy.
- Máš pri sebe pas?
- Čože? Áno. Vždy nosím doklady pri sebe.
- Tak v tom prípade idem kúpiť letenky.
- Austrália?
- Austrália.
Let bol dlhý no väčšinu času som prespala. Keď sme pristáli požičaným autom sme sa odviezli do neďalekého penzióna. Mali voľnú len jednu izbu a tak sme sa museli uskromniť. No boli sme natoľko unavení, že sme mysleli len na spánok.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár