Otvorila som oči a trvalo mi hodnú chvíľu, kým som si uvedomila kde som. V izbe bolo chladno a tak som okolo seba obmotala prikrývku a zašla k oknu. Boli tri hodiny ráno a vonku na ulici svietili svetlá austrálskeho Sydney. Pod naším oknom bola hsutá premávka a tak sa dalo spať len ťažko. No čo sa týkalo Michaela mala som pocit, že spí spánkom mŕtvych pretože sa neprebral ani keď som nechtiac buchla pri otváraní okna. Vyšla som na balkón, oprela sa o zábradlie a mala chuť si zapáliť. Nikoho som tu nepoznala. Bola som v cudzej krajine s cudzím chlapom v cudzom penzione. Mala som zvláštny pocit. Michael ma upútal od prvého okamžiku. Nejako som vedela, že naše životy sa na určitý čas prepoja. Čím viac sme spolu bojovali, tým som sa pri ňom cítila istejšie, pretože som ho spoznávala a dostávala sa do jeho sveta. Zadívala som sa cez okenné sklo na spiaceho Michaela. V tom čosi zamrmlal zo sna. Bolo to príliš tiché nato aby som ho počula a tak som podišla bližšie k nemu.
- Otec nie! To nemôžeš! Nemôžeš ma nútiť!
Mohla som sa počúvaním dozvedieť viac ale prišlo mi ho ľúto. Prevaloval sa na posteli a na čele mu vyrazili kapky potu.
- Michael.
Zatraisla som ním.
- Michael prebuď sa je to len zlý sen. No tak!
Prudko sebou šklbol a posadil sa. Strhol ma na posteľ a držal prevne za ramená. Čakala som kedy mi puknú kosti v rukách. Neovládal svoju silu.
- Au.
Šepkal.
- Čo som hovoril? Viem, že keď mávam nočné mory tak rozprávam zo sna.
- Je to nepodstatné takmer nič som nepočula bola osm na balkóne keď si sa začal prevalovať.
Pohladila som ho po tvári.
- Bol to len sen kašli na to!
Tvár si zaboril do dlaní.
- Práveže to nebol len sen.
- Ako to myslíš? Už viem o tebe dosť nato aby si mi začal dôverovať. Skús to!
- Vieš. Môj otec mal svoje výchovné praktiky. Zbraň ma naučil ovládať, keď som mal 10.
Obrátilo mi žalúdok.
- Bol som ešte decko. Vzal ma na poľovačku a kázal zastreliť hocjaké zviera na ktoré ukázal.
- Na poľovačku brávajú mnohí otcovia svoje deti.
- Mal som šesť, keď som našiel za túlaného psa. Ja som toho psa miloval.
Po pár prvých poľovačkách vzal s nami otec do auta na poľovačku aj Jacka. Prišli sme do lesa. Uviazal ho o strom a povedal: Streľ!
Nechápal som. Nechcel som, tiekli mi slzy hodil som pištoľ na zem a rozbehol sa k Jackovi. Objímal som ho a nechcel ho stratiť. Otec začal hovoriť o tom, že Jack pohrýzol jeho osobného strážcu. Jeho strážca bol hajzel najvyšieho zrna. Zneužíval ženy a mlátil deti. Jack ho pohrýzol pretože ma bránil. Otec mi nechcel veriť. Vieš jeho strážca s ním chodil všade a bol tam aj vtedy. Vzal ma od Jacka nasilím a otec mi toho psa jednoducho zabil. Od tej doby som bol nezvládnuteľný. Nemal som city. Jediný komu som ich prejavoval bola mama. No po čase porodila dvoch mladších bratov a tak sme sa ako starší súrodenci ja a sestra stavali na vlastné nohy. Ona odišla študovať preč a ja som zostal spravovať nehnuteľnosti. Otec pochopil, že zo mňa nájomný vrah nikdy nebude a preto všetky svoje nádeje začal vkladať do Sebastiána. Ten tomu prejavoval vášeň. Miluje zbrane. Ale je ešte malý nechápe to tak.
Plakala som. Nie hystericky ale potichu kým som ho počúvala. Slané kapky z mojich očí mu dopadli na chrbát ruky. Otočil tvár smerom ku mne a pobozkal ma.
- Neľutuj ma rozumieš? Nikdy ma neľutuj! Ľutovala ma mama aj otec neznášam ľútosť.
Potom so vzal nejaké veci a rýchlo odišiel z izby.
Vybehla som za ním len v nohavičkách a tielku.
- Kam si myslíš, že ideš? Kde pôjdem bez teba? Nemôžeš ma tu nechať!
- Daj mi hodinu. Musím sa prevetrať choď si ľahnúť!
Zbehol po schodoch a ja som zostala stáť na chodbe. Stále mi behalo hlavou len to, že on nikoho nezabil. Aspoň z jeho rečí som to tak pochopila. Odľahlo mi, že nespím v jednej izbe z nájomným vrahom. Vrátila som sa do izby a naliala si whiskey. Myslela som na brata na Sebastiána ale hlavne na Michaela a jeho pery. Láska je vec príšerná a boľavá, pretože je vždy prvoradá. Chýbal mi brat. Aj otec. Chudák ten sa zosypal a stará mama sa o neho stará. V tom mi napadlo, že by som im mala zavolať. Bola síce noc no pri časovom posune nevolám až tak nevhodne.
- Babi? To som ja Daniela.
- Tania kde sa túlaš? Máš nejaké nové správy? Príšerne sa o malého bojíme.
- Babi ja ho nájdem. Za každú cenu. Už sme s Michaelom na nejakej stope. Ozvem sa len čo bude niečo nové. Len som nechcela aby si sa bála. Ako sa má otec?
- Blúzni. Celý deň sa hojdal v kresle a rozprával sa sám so sebou mám o neho strach.
- Postaraj sa mi tam o neho dobre?
- O to sa báť nemusíš dušička.
- Už musím končiť mám ťa rada.
- Dávaj si na seba pozor.
Zložila som. Obliekla som sa, vzala kabelku a zbehla dole do jedálne s barom. Bola tam len recepčná.
- Prosím vás nemáte tu telefónny zoznam?
Odbehla a potom sa vrátila s veľkou knihou plnou čísiel.
- Ďakujem.
Chcela som zistiť adresu Michaelovej tety. Po ceste v aute mi povedal, že jej priezvisko je Sachová. Ak tu má trvalé bydlisko tak predsa musí byť aj v zozname. Listovala som a nakoniec našla čo som hľadala. Takže býva priamo v Sydney. Bola som rada, že nebudeme musieť zase dneska cestovať.
O hodinu sa Michael vrátil a vyzeral, že má aj celkom dobrú náladu. Tešilo ma to.
- Ty si niekde bola?
- Prečo?
- Si oblečená.
- To tu mám stále pobehovať takmer nahá?
- Keby bolo na mne.
Zasa mal ten svoj úškrn od ucha k uchu.
- Bola som si zistiť kde býva sestra tvojej mamy.
Úsmev ho prešiel.
- To ako myslíš?
V sekunde bol pri mne a už zase som bola v železnom zovretí.
- Pusť! Len som si z telefonneho zoznamu zistila adresu.
- A načo?
- Veď tam zajtra ideme.
- Ani náhodou idem tam sám.
- To už prečo? Si myslíš, že mi v tom zabrániš?
- Na to sa spoľahni!
Mienila som protestovať no to čo nasledovalo mi úplne vzalo dych. Prehodil si ma cez plecia, preniesol cez izbu hodil na posteľ a priľahol ma.
- Čo to robíš?
Začal ma bozkávať. Vystrel mi ruku a ja som sa zachytila železneho rámu postele. Potom som už len cítila studený kov na svojom zápästí. Normálne ma pripútal o posteľ. Mixovala som rukou a snažila sa uvoľniť ale márne. Druhom rukou som sa rozohnala a vrazila mu.
- Hajzel.
- No tak poklona to zrovna neni ale stále lepšie ako nevidieť ťa dýchať. Dobrú noc.
Prikryl ma a potom si vystrel na posteli oproti.
- Do riti aj s tebou Michael.
Zase mal svôj úškrn.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár