- Slečna Daniela.
- Prosím musím hovoriť s Michaelom!
- Ľutujem to nie je možné pán Michael má teraz plné ruky práce.
- To ma nezaujíma okamžite mi ho zavolajte!
Medzi dvere vošiel chlapík nižšej postavy, ktorý ma sem prvýkrát priviezol.
- Čo tu chcete?
- Potrebujem hovoriť s Michaelom. Mohol by mi tu prosím niekto ohlásiť Michaela? Alebo sa v tomto dome nenájde nikto koho by zaujímalo, že dve deti sú už dva dni nezvestné?
Dosť som kričala a tak to mohli počuť aj ľudia na ulici.
- Nekričte a poďte dnu vezmem vás za Michaelom.
Myslela som, že skončíme v miestnosti s tými dvoma hnedými koženými pohovkami ale omyl. Viedol ma hore schodami a potom pomedzi mnoho dverí. Na konci jedny otvoril a ukázal mi smerom dovnútra. Postavila som sa medzi dvere a obzerala sa či niekoho neuvidím. Ale bola to len malá medzichodba. Izba bola až za ďaľšími dverami. Tak som ich otvorila a vošla. Zbadala som ho hneď. Mala som na neho skvelý výhľad a na chvíľu sa mi zastavilo srdce. Sedel za klavírom a hral nejakú baladu, ktorá mi nebola známa no behal mi pri nej mráz po chrbte. Ticho som ho obdivovala no vedela som, že nemám čas si to vychutnať.
- Prosím pomôž mi. Kde sú?
Sklopil si bezmocne ruky medzi kolenami.
- Ja neviem. Už dva dni behám po meste ako šialený a hľadám. Bez výsledkov. Nemala si sem chodiť narobíš si ťažkosti. Budú ťa s nami spájať. Polícia si myslí, že máme nejakých nepriateľov, ktorí by mohli stáť za únosom Sebastiána.
- Únos?
Neveriacky som zdvihla obočie. Doteraz som dúfala, že sa chlapci len niekde zašili aby sa mohli spolu hrať a spraviť si dobrodružstvo len si neuvedomili aké je to pre nich nebezpečné.
- Ako to myslíš s tým únosom? A vy máte takých nepriateľov však?
- Máme.
Prebehla som izbou a triasla ním.
- Priveď mi ho späť!!!
- Neviem kde začať je ich tak veľa.
- Koho je tak veľa.
- Možností.
- Panebože ako si to mohol nechať zájsť tak ďaleko, keď si vedel, že je to únos a nič nerobiť?
- Ani ja som si neni istý..nikto nevie...a ako som to mohol nechať zájsť tak ďaleko? A ty si čo robila také svetoborné tieto dva dni?
Prebehla som si v hlave, všetky činnosti ale výsledok bol úbohý hľadala som po meste na miestach, ktoré som poznala a na ktorých sa hrával brat.
- Máš pravdu ..tak čo budeme robiť? Musíme začať tých ľudí hľadať. Ak v tom majú naozaj prsty vaši nepriatelia tak potom najprv spíšeme zoznam a všetkých prejdeme.
- Vieš kde všade žijú? Trvalo by to mesiace všetkých ich prejsť.
- Mne je to jedno nič iné nemôžeme robiť. Ja ho nájdem.
Zobrala som zo stola pero a papier.
- Tak diktuj!
- Akože koho?
- Všetkých. Čo sa chcú pomstiť, čo im dlžíte peniaze alebo nejakú službu.
- Ja ich predsa všetkých neviem.
- Niekde to musí byť spísané. všetky obchodné transakcie.
Čudovala som sa sama sebe ako som nájomné vraždy mohla nazvať slovom transakcie.
- Vaše meno vedia len zákazníci?
- Ani oni nevedia meno. Poznajú len tráre a falošné mená.
- Tak potom vás niekto musel zradiť. Najprv nájdeme toho. Ten nás dovedie k páchateľovi.
- Zaplietla si do toho políciu, nebudeme môcť pátrať na vlastnú päsť bezpečne, bez zbytočných svedkov.
- Už to vzdávajú. Polícia v našom meste je nemožná.
- Ale aspoň vieme, že v okolí nie sú.
- Koľko blízkych ľudí pre teba pracuje? Čo vedia o Sebastianovi veľa. Kde chodí do školy, kde a s kým trávi čas cez víkendy.
-Takých ľudí je len 5 a všetko telesná stáž.
- Fajn tak budeme hovoriť s každým.
Michal zdvyhol domáci telefón a dal si všetkých piatich ohlásiť.
- Nech sem okamžite prídu. Všetci. Áno aj takí čo sú v teréne je mi to jedno. Nech sem naklušú lebo ich všetkých do jedného vyhodím!
Potom sa obrátil ku mne.
- Do hodiny sú všetci tu.
- Takže máme čas premyslieť si stratégiu. Dávaš si posielať výpis hovorov?
- Samozrejme inak by som si nemal ako overiť svojich ľudí.
Počas tej hodiny čakania sme prechádzali všetky hovory. Mne to samozrejme trvalo dlhšie lebo ľudia, ktorí sa neopakovali v zozname boli pre mňa cudzí a tak som nemala ani potuchy čoho sú schopní. V tomto som sa musela plne spoľahnúť na Sebastiána. Našli sme zopár čudných telefonátov, na ktoré sme sa chceli spýtať. Bol to teraz náš jediný dôkazovaný materiál. Potom ktosi zaklopal na dvere.
- Už je tu prvý.
Povedal to nahnevaným hlasom. Hneval sa sám na seba, že už dávno nezačal veci riešiť takto a že niekto kto mu je blízky ho zradil.
- Vojdite!
Rocky prišiel k nám a sadol si na pohovku.
- Deje sa niečo Michael?
V Rockyho hovoroch sme nenašli ani jeden čudný telefonát. Telefonoval len jeho rodine,kolegom a s ľudmi, ktorých chránil.
- Rocky nevšimol si si nejaké zmenené správanie u niektorého z našich chlapov na stráženie?
- Ako to myslíš?
- Myslím, že o Sebastiánovi by mohol niekto z nich vedieť niečo viac ako tvrdí.
- No Samo je teraz trochu divný ale jeho žena ma pred pôrodom tak má nervy v kýbli.
- Rozumiem a niekto iný?
- Lubo málo spáva tak je večne nasratý a už toľko nežartuje ako predtým.
- Prečo málo spáva?
- Robí dve smeny aby zarobil prachy na novú káru.
- To si overím, či tu bol celý čas.
- V deň únosu dával pozor na Sebastiána Max je to tak? Nevymenil si s nikým službu?
- Nie šéfko. Jemu je to moc ľúto. Ale nechcel ísť do domu chlapcových starých rodičov, že sa možno zľaknú tak ostal v aute a dával pozor na okolie.
- Tak to si podcenil.
- Veď chlapci sa potom išli hrať na dvor a starkým povedali, že pôjdu rovno domov.
- Tak prečo ich neodviezol?
- To já nevím mne spomínal, že lebo chcel naložiť bicykle ale chalaniská trvali, že idú na bikoch. Tak nasadol do auta, že pôjde za nimi ale oni sa mu stratili v lese. Asi mu steli zo srandy utéct. Hneď vystúpil a snažil sa ich behom dohnať ale už sa mu stratili. Tak sa vrátil k autu, že to akože obehne a počká ich pri východe z lesa ale oni sa neukazovali a tak to došiel povedať, že zlyhal.
- Viem. Otec ho skoro rozstrielal a pri živote ho udržalo len to, že mu ukázal miesto kde sa mu stratili a že ho otec bude potrebovať pri vybavovaní účtov s únoscami ak to bol naozaj únos.
Celý čas som ticho počúvala a strebávala nové informácie. To, že sa chlapci rozhodli oklamať ochranku sa na nich podobalo ale teraz som si už bola istá tým, že to musel byť únos, pretože môj brat sa v lese vyznal. Bol tam odmala každý víkend a celé letné prázdniny, keď som ja chodila posledné roky pracovať do zahraničia. Strašne mi chýbal. Boli to len dva dni a ja som sa šla bez neho zblázniť.
- Uniesli ich.
- Čože?
Michael prerušil jeho výsluch a začal komunikovať so mnou.
- Ako to môžeš vedieť?
- Môj brat sa v lese vyzná on by nezablúdil ani by nebol taký nezodpovedný, žeby sa neohlásil. Vie ako sa o neho bojím odkedy zomrela mama.
- Takže únos. Rocky pošli mi sem Luba.
Rozhovor s Lubom sem pridám potom
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár