Daj sem STAN a sprav si POHODU!

Jedna veľká nevýhoda slov je, že sa nedajú zobrať späť. Ale to vlastne ani činy. Prečo, keď už raz niečo vyvediete tak vám to musia plieskať o hlavu ešte pol roka? Nechápem. Ja nad somarinami kamaratov hodín rukou a že nech nejako bude kašli nato. Neznášam pitvanie problému. Veď každý problém si časom nájde riešenie aj sám. A teraz tu pitvem, že je do mňa drbané. Kam som dospela. Som ako taká zatrpknutá starena, ktorej sa nevydaril život a pritom ho mám celý pred sebou. No nič asi potrebujem nejaký životný úlet. Zmenu klimatického prostredia. Aby som sa vedela na veci pozerať s odstupom. Viem, že to funguje, lebo u mňa to funguje vždy , keď vypadnem a potom sa vrátim. Niekto by to nazval útekom ja to nazývam zregenerovaním a vykašlatím sa na všetkých. Presne tak. Teraz by som vzala stan termosku nejaké základné potraviny, deku, hudbu do ruky a šmochtala sa po lese. Možno samota nie je dobrým riešením. Možno by som vzala aj psa Ale nie. Taká dobrá stanovačka s ľudmi čo mi nerobia problémy by mi vážne bodla. Vonku je ale mínus 3 alebo kolko, snehu ako naliateho a nikto by sa neobetoval v takomto čase. Asi si postavím stan v izbe. Zamknem dvere, vezmem papagájov nech mám aspoň kus štebotu pri sebe a zalezem sama do seba. Viem, že dnes ma ku podivu čaká príjemný večer. Aspoň v to dúfam. Ale hnevá ma, že sa vyhýbam ľudom, ktorých som ešte prednedávnom veľmi ľúbila a nevedela si bez nich predstaviť deň. Dnes už tie lásky slabnú. Zíde z očí zíde z mysle? No veď ako kto. Na niekoho nezabudnete celý život lebo bol pre vás výnimočný a zažili ste s ním jedno z najkrajších období svojho života. A na niekoho sa pod vplyvom urážok zabúda jednoducho. To radšej karimatku pod seba a baterku do ruky ako toto riešiť. Keby tu ohnisko a zase by sme s kamarátmi opekali na Zobori. Už aby bolo leto . Mne sa cez leto vždy nejako všetko uprace. Asi, že to mávam stále dobrú náladu.

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu