Tak sme si sedeli v prázdnej vani.
Držali v ruke poháre plné vareného vína a snažili sa nemyslieť na opicu čo príde ráno po alkohole čo nám stiekol hrdlom.
Prehnali sme to.
Všetci.
Každý spravil nejakú hlúposť.
Alebo skoro každý spravil skoro hlúposť.
Bola to náročná noc.
A tak sme sedeli.
Mali sme vyložené nohy vonku na vani a hlavu sme si opierali o kraj.
Do miestnosti prichádzali ďaľší a chceli sa pridať.
No vaňa nás bola plná.
Najprv sme si tam sedeli len dve ..len tak..vynahrádzali si čas, ktorého sme mali na seba málo.
Potom prišiel tretí medzi nás a tak sme stíchli.
Bol cudzí.
Ale ukecaný.
Pomaly sme sa rozhovorili o hlúpostiach.
Dvere sa otvárali a slová plynuli.
Vyškriabala som sa z tade a moje miesto nahradil niekto iný.
Sadla som si na okraj a dívala sa do zrkadla.
Celá vyfintená pred týmto večerom.
Výzor sa za tých pár hodín ani moc nezmenil ale niečo vnútri bolo iné.
Žeby to robila láska?
Nie ..nie láska...to nebola láska...hmm skúsenosť
Mlčala som.
Ľudia, ktorí ma milovali hneď vedeli, že niečo nie je v poriadku.
- Zlatko je ti zle.
- Spravila som hlúposť veľkú hlúposť kamarát môj.
- Aj ja.
Povedali sme si a prišlo trochu úľavy.
Nebola som v tom sama.
Môže sa to stať každému.
- Poď sem malá.
Chcela som sa v jeho náručí skryť pred hlúpym svetom.
- Budeš ma ľúbiť aj keď to už nebudem celkom ja?
Taká ako predtým?
- Som tvôj kamarát...tvôj najlepší kamarát. Ja ťa budem milovať, aj vtedy keď sa prestaneš milovať ty sama.
- Ja sa nemilujem.
- Ale mala by si sa. Chyby sú tu pre nás. Pre poučenie.
- Som rada, že ťa mám.
Jediný pohľad nám stačil nato aby sme vedeli, že nech už sa udeje v naších životoch čokoľvek priateľstvo to neovplyvní.
Naše priateľstvo bolo puto.
Pevná reťaz prepletená stretnutiami, kamarátmi, zážitkami.
- Všetci si budú myslieť, že som spravila to najhoršie.
- Čo ťa po kom ty vieš, že to tak nie je.
Krútila som hlavou.
- Ako dlho trvá zabúdanie?
- Nechci to zmeniť drobec. Neľutuj. Aj to si musela zažiť.
- Nie takto. No ale veď bolo to pekné. Mám ho celkom rada.
- Pozri. To najkrajšie ťa ešte čaká.
Usmiala som sa.
- Som zvedavá s kým.
- Ty si vyberieš dobre.
- Pri mojom výbere.
- Tak potom ti ho vyberiem dobre ja.
- Ľúbim.
- Aj ja ľúbim. Tak poď na čaj.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.