Anemická tvár bezmyšlienkovite trucuje,
nikto jej nevnúti to, čo podľa údajov z okolia potrebuje k lepšej budúcnosti.
Listujem v biblických báchorkách,
túlavý ukazovák pobehuje po odstavcoch.
Smiešne...nikdy to nezapadalo do skladačky menom realita... a žeby predsa?
Možno práve ja naozaj stojím na piedestáli a z výšky sa uškrňam na tie množstvá nechutne a úboho obyčajných, bez štipky halucinácií.
Možno len topím svoju vlastú identitu a...
Unavujúce klávesové solo,
davom zbožňujúce.
Plačlivá melodia spôsobuje akúsi vlhkosť na lícach stáda tuctového, pasúceho sa dobytka,
ja sa radsej len usmejem a pôjdem...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár