Wow! Dnešok vidím na super deň, ešte aj v škole bolo super, ráno som stretla ľudí s ktorými som sa celú večnosť nevidela, moje vlasy stali v normálnej zostave ako majú byť... Už mi chýba len ďalší krásny dník s mojou láskou Vladom.
Keď som ako každý deň šla zo školy počkať ho, videla som že on čaká na mňa. Bola som rada že nemusím čakať tak som len šla ďalej za ním s úsmevom na tvári. Vedela som že toto obdobie je najkrajšie z celého môjho života...
A vtedy sa tam zjavila jeho spolužiačka ktorú poznám, pretože ho doučovala matiku. Dobre som si s ňou rozumela a mala som pocit, že sa máme radi. Ale keď som ich zbadala, pochopila som že Vlado tam vôbec na mňa nečakal... Vlastne asi nečakal že sa tam objavím pretože sa s Líviou začal bozkávať s takým nasadením s akým bozkával aj mňa.
A vtedy sa mi všetko čo som s ním zažila premietlo v hlave a ja som vedela že je koniec.
KONIEC našej lásky. Ach vlastne mojej k nemu...
KONIEC trom rokom krásnych chvíľ...
KONIEC mňa a jeho....
Už som ho nechcela vidieť. Nevedela som čo mám robiť a vôbec som si neuvedomovala že stojím na ceste, ohromená tým čo vidím...
A potom si pamätám už len ihly v mojich rukách cez ktoré mi dodávali živiny do tela... Infúzia je hnusná vec.
Celá rodina stála pri mojej posteli a ja som nevedela čo sa stalo. No vedela som prečo sa mi prudko zvýšil krvný tlak a srdce mi divo začalo búšiť. Za ruku ma držal Vlado...
Slzy sa mi náhle skotúľali po lícach a ja som sa mu vytrhla...
"Zlatko konečne si sa prebrala strašne sme sa báli... čo si robila na tej ceste? ! prečo si tam stála ako kôl v plote? ! " mama bola celá vystrašena, na otcovi bolo vidieť úľavu a brat bol asi strašne unavený.
" Vlado choď preč..." povedala som slabým hláskom.
Nevinne na mňa pozrel "O čom to vravíš láska? Prečo mám odísť? "
"Ty dobre vieš prečo. Nechcem ti tu robiť scény, vieš že taká nie som ale prosím ťa odíď a už nikdy ma nevyhľadávaj. Ži si vlastny život s Líviou a ja si budem žiť vlastný."
Vtom sa do toho zapojil otec. "Lea o čom to rozprávaš? On ťa podviedol? "
Nikdy som vedela klamať... "nie oci prosím ťa nerieš to." a zotrela som si slzy z tváre.
"VLADO OKAMŽITE VYPADNI! " zrúkol po ňom otec ale ja som sa ho snažila upokojiť, dúfala som že otec nespraví nič nerozvážne. Vlado sa zdvihol zo stoličky pošepkal mi do ucha že sa vráti a odišiel.
Po troch dlhých týždňoch ma pustili z nemocnice. Zistila som že v ten deň som stála v ceste dosť velkému kamiónu no našťastie si ma všimol vodič a zabrzdil no aj tak sa nevyhol nárazu.
Vlado sa ma medzitým snažil navštíviť no predpokladám že otec stihol vybaviť u sestričiek nech ho ku mne nepúšťajú... No teraz keď už som doma môže prísť za mnou a neviem či by som to zvládla. Ešte stále som sa z toho nespametala.
Pár týždňov mi o Vlada chodili len sms-ky ako ma ľúbi a že ma chce späť, že sa to už viackrát nestane. Neviem či si myslel že som taká naivná a uverím mu. A aj tak som ho videla ešte s ďalšími dvoma holkami okrem Lívii. Zistila som že to čo bolo medzi nami nebola láska (možno tak z mojej strany) ale len obyčajná hra.
Sama viem že sa dlho budem spamätávať ale viem aj to že raz to bude lepšie...
Vymyslený príbeh
Komentuj
7 komentov k blogu
1
semonique
11. 6.júna 2009 21:11
A ja že prečo mi vyšli slzy..Pekné moja
2
je to zaujímavé, prečo ženy stále vymýšľajú takéto katastrofy jednu na druhú? najprv ju podvedie, potom ju prejde auto... ale tak je to pekné, pekne napísané len si prosím zvačši písmo lebo som musela ťať 3x zavčšiŤ stránku
5
suhlasim s predchadzajucimi komenty a bolo to fajn, ze Vlado?? (ROFL)
6
hej a len aby ste vedeli to som si nohviezdickovala ja! to ked som bola u simi na nete tak mi to tam z haluze stlacila to ja neee
Napíš svoj komentár