Nebol to veľmi príjemný zážitok dnes.

NENÁVIDÍM DETI.
Teda sama ním som, ale tie tak od 3 do 8 rokov. FUJ.

Pekne po poriadku.
Keď som bola menšia doslova som detičky milovala. Tým pod 2 rôčky som oblizovala zadky ja a tie staršie to zas robili naopak nie. Samozrejme, obrazne. Proste stále, denne furt a v kuse som sa hrala s deckami. Bola som o 3, 4, 6 rokov staršia, bolo mi to jedno. Nie, nikdy som nechcela byť učiteľka, ani v škôlke, ani v škole. Avšak vždy som chcela byť detskou lekárkou. Bola som chorá - ešte dobre že som sa uvedomila.
- Už chcem byť iba lekárkou, teda.. a hlavne nie detskou.

Potom, keď som mala tak 10, 11 rokov,
som sa začala spamätávať . Zrazu sa mi deti zhnusili. Často krát si to spájam s narodením môjho bratranca. Je to neskutočne rozmaznané dieťa a ja byť jeho matka, prisahám, že si na zadok nesadne ako by ho bolel. Hej, asi som sviňa a čo. Alebo vlastne, on za to nemôže, to skôr jeho rodičia a ich výchova.
No čo, smola, aj tak si to odnesie on.

A dnes.
Šli sme v aute do KE. Vpredu dve ženy, vzadu jedna, jedna polovičná (ja) a jedna štvrtinková (6 ročné dievčatko). To dieťa som mala vždy veľmi rada - sesedka. Hrávali sme sa spolu, bola som na ich dvore stále.
Pamätám si keď bola ešte vo hviezdach, pamätám keď bola v brušku a potom ako som ju s tou ženou, čo sedela s nami vzadu v aute kočíkovala. Ehem ona mala vtedy asi toľko čo ja. Dnes sme si zaspomínali, zaspomínali na to, že i my sme boli také malé.
Bože, prečo som už vyrástla.
Vlastne, ešte som nevyrástla, ešte stále som dieťa, ale už nie dieťa, dieťa ako to malé dievčatko.

Opýtala sa ma:
"Emi, čo je benzín"
a keby ste vedeli čo mňa napadlo.. "pohonná látka".
- tak a teraz, ktoré 6 ročné dieťa by pochopilo takúto odpoveď? ..myslím, že žiadne.

Šťastie, že ma moja spoluvozička zachránila a povedala : "Didi, to je to, čo dávame do auta aby mohlo jazdiť." - Prisahám, že takáto formulácia by ma v tej chvíli nenapadla.
Mala by som sa hanbiť za to, že neviem malému decku po lopate vysvetliť, čo je benzín.
Wr.

A potom mi mama povedala - "Čím budeš staršia, tým sa naučíš rozprávať jednoduchšie." - mala by som sa tešiť?

Neteším sa. Buď chcem byť taký na veľa človek, ako som a neznášať deti až do konca svojho života, alebo chcem byť znovu to malé dievčatko, čo som bola kedysi.

Keby som si to tak mohla na deň, na aspoň jeden deň s malou Didi vymeniť.

 Blog
Komentuj
 fotka
krvaaa  21. 5. 2010 23:47
presne také deti, ako si opísala, v takom veku... z takých mám hrôzu :S
 fotka
lola8  21. 5. 2010 23:49
tak tak .. tiez neznasam male deti..ale nie je to ich vina, je to vina ich vychovy.. ale aj tym, ze su to proste deti

a to je jedna z odpovedi, preco ich nechcem mat
 fotka
adsy  22. 5. 2010 07:03
tiež som nemal rád deti do takých svojich 18 - stich možno. Poptom sa však akoby niečo zmenilo. Teraz deti zbožnujem. Veď sú také zlaté a najkrajšie sú tie ich otázky.



Emulienka, teraz ich nemáš rada, ale príde čas keď to budeš brať inak. SOm si tým 100% istý.
 fotka
mrnesmely  22. 5. 2010 09:25
ja zasa neznášam tie blbé mamičky čo o inom nerozprávajú len o ich zlatých detičkách, a koľko cudzích jazykov už vedia, normálne plynule už anglicky sa dohovoria a podobné hovadiny, hlavne že nevedia ani pozdraviť, parchanti rozmaznaní a rodičia detto.
 fotka
mirusik1  22. 5. 2010 15:42
ja by som sa niekedy chcela vymeniť so svojou segrou ona ma 4!!! niekedy mi tak lezie na nervy že sa to ani opísať nedá

a myslím že najlepšie by bolo keby som mala 4 roky že by som mohla vynadať mame bez toho aby mi niečo spravila =D ale nie ja len sa občas divím že jej mama nevlepí lebo ja na jej mieste by som to už dávno spravila
 fotka
ivike  23. 5. 2010 19:36
Ja tiež nemusím deti...:S proste mi vadia... hlavne tie krpaté rozmaznané, čo vrieskajú a sťažujú sa .. ale deti sú super keď sú ticho a ďaleko odo mňa..
Napíš svoj komentár