keď mi povieš, že si už od začiatku vedel,
vraj som iná, ako všetky ostatné.
Neviem ti veriť.
Zatají sa mi dych,
keď sa ma len tak medzi rečou opýtaš,
či si píšeš s tou peknou Emkou, alebo s tou krajšou.
Neverím ti.
Oči sa mi rozžiaria
keď si smutný, že odchádzam
pretože už len keď pomyslíš na môj odchod,
chýbam ti.
Chcem tomu veriť.
Do jemného úsmevu sa mi skryjú pery,
keď vravíš, že nevieš spustiť oči
z fotky, na ktorej sa podľa mňa tvárim
ako posledný mohykán.
Pokúšam sa ti uveriť.
Srdiečko sa mi roztlčie,
keď sa hanbíš za to, že sa pri mne nevieš ovládať
a povieš aj to, čo by si nikdy nepovedal.
Milujem tvoju úprimnosť.
Možno ti verím.
Zhíknem,
keď mi povieš
"mám ťa rád, a ešte ako veľmi".
Zhíknem - "aj ja teba".
Verím ti.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár