a už po 8 krát sa
v ten deň rozplakala.
V noci sa prebudila
niekedy okolo 1, či 1.30
a prietok sĺz sa zrazu spustil zas.
Bolo to tiché.
Slaná chutná rieka
stekala po lícach bez vydania
čo i len malej hlásky.
Len miestami sa otvorili ústa
aby sa zhlboka nadýchla.
Vlastne i to bol iba obyčajný pokus o nádych,
ktorý nie veľmi vyšiel.
Zaspala.
Slzy zaschli.
A ráno mierne nechceli dovoliť viečku
otvoriť sa.
Nevadí.
Po prvom otvorení oka,
sa z neho vyrútila nová ranná
obrovská slaná kvapky.
Dopadla na zem
a uschla.
Po ceste autobusom,
v škole,
na ulici
v meste.
Všade.
Plače a plače.
A nevie to zastaviť.
Ale raz to uschne.
Uschne presne tak ako uschli slzy v noci,
tá ranná kvapka na podlahe
i vsetky slzy, ktoré zachytili
biele papierové vreckovky.
Zajtra však má byť už sucho
a búrky ustupujú.
Tak sa podľa toho zariadim.
No dnes mi ani 5 balíkov vreckoviek
stačiť nebude.
Kvapla mi slza na klávesnicu....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Neviem prečo, ale napadlo ma to, keď som si prečítala toto.