občas ju chytí za zadok a jemne po ňom tľapne
pobozká ju na ústa a slabo kusne do jej jazyka
šepká jej do uška a hladí vlasy
drží ju za ruku a hrá sa s prstami
šteklí ju na boku a ona sa smeje na celý autobus
vystupujú a on ju zozadu pobozká na krk
odvrkne niečo najlepšiemu kamarátovi a znova sa venuje iba jej
vonia vôňu jej krku
a nevie sa jej nabažiť
niečo jej povie a nahlas sa začnú smiať. držia sa v náručí
tisíckrát povie, že ju miluje. a ešte ako veľmi. ona jeho samozrejme viac
kamarát sa lúči a oni mu tak sucho odzdravia. znova sa bozkávajú. a objímajú ešte tuhšie
po dvoch hodinách sa lúčia. ona musí ísť domov. ide ju dprevadiť na zastávku. všetko sa zopakuje zas
autobus už otvára dvere. bozkávajú sa. dvere autobusu pískajú. ešte posledná pusa.
vodič stláča gombík a dvere sa zatvárajú. posledná dotyk rúk.
ona odskakuje od jeho tela a v poslednej chvíli vbehne do autobusu
sadne si na voľné miesto pri okne. našpúli ústa a pošle ešte sto bozkov
vytiahne mobil a píše eSMSku. samozrejme o tom, ako neskutočne, nezištne a hlavne navždy ho miluje
on odpisuje. na vlas rovnako.
mesačný. v neobyčajných prípadoch dvojmesačný kolobeh. a potom koniec.
nastupujem do autobusu a zrazu ho vidím. sedí vzadu. sám. prechádzam do predu a tam ona. s druhým.
na toho, ktorého ešte pred mesiacom milovala zabudla.
ani ho nepozná. nepozrie sa a nepozdraví.
už miluje druhého. nového. a samozrejme znova navždy.
a mne z toho všetkého zrazu príde nevoľno
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár