z pier mi kričala
v tom momente priam krájateľná
odporne nepríjemná nervozita

kolená sa mi zvíjali
a hrali na vibrovacie telesá,
ktoré si mysleli, že musia
získať niečiu pozornosť

z rúk mi vypadávala lyžička,
ktorá sa priečila
miešaniu nechutne sladkého zeleného čaju
v aj tak prasknutom hrnčeku
musel ešte aj ten prasknúť?

moje telo bolo desiatky kilometrov vzdialené
od jeho duše
a bolelo to
už nič nevychádzalo, ako malo
a cítila som sa nesvoja
veď niet divu,
keď nie som schopná
dať jednotlivé časti seba dokopy

ale vedela som,
že nech ma to bolí kde chce a akokoľvek silno chce,
musím sa priznať

vyšlo to zo mňa akosi nepekne rýchlo
nezvyčajným spôsobom sa to dralo z úst cez zdráhajúce sa nenásytné pery
hlavu som mala sklonenú
a uloženú v mäkkých dlaniach
oči zaslzené a
všade sa na mňa dívala rozlievajúca sa toľká
toľká
toľká moja vlastná ľútosť

***

tak zbytočné divadlo
pred jedným
chápajúcim pohladením no stehne
vrúcnym objatím
a bozkom plným odpustenia

***

podviedla som
ale určite menej
akoby som podviedla sama seba
keby som sa nepriznala

 Blog
Komentuj
 fotka
helliumka  2. 1. 2011 21:23
?
Napíš svoj komentár