Spomienky nevymažeme ani keby sme sa o to akokoľvek snažili.

Už dávno som nevidela tvoj vražedný pohľad, ktorý sa v priebehu stotiny sekundy vedel zmeniť na tak krásne žiadostivý. A vtedy, vtedy keď sa nám už dotýkali končeky nosov, bol najkrajší. Dúfam, že si ešte pamätáš čo sa stalo potom, keď si zrazu zatvoril oči.

Chýbajú mi tvoje pery a stým malilinkým tikom, o ktorom som presvedčená, že nevie nik. Možno dokonca ani ty sám.

Mám dopyt po tvojej plochej hrudi. Nikdy som nevedela rozoznať kde máš ešte hruď a kde už začína brucho. No nikdy som nepotrebovala mať z teba svalovca. Ľúbila som ťa presne takého aký si bol, si.

Chcem zas držať tie ruky s okúsanými nechtami. Neznášam keď to niekto robí aj keď som to robila i ja sama, kedysi. Ale nik nemá krajšie ruky ako ty. Vždy som sa hnevala, keď som sa pozerala na tvoje hodinky, ktoré ma tak fascinovali a ty si mi ich dlaňou zakryl. Chcem sa hnevať znova.

Doteraz cítim tvoj dych na mojich vlasov, prsty zahrabnuté v nich a vôňu tvojho krku, kde som si vždy tak rada skryla svoju hlávku. Pri nikom som sa necítila tak beznečne ako pri tebe, nikdy. Ďakujem.

Avšak všetko sú už len spomienky.

A možno je to tak lepšie.

Boli časy, keď som chcela spraviť hrubú čiaru nie len po tom, čo sme spolu prežili ale i v spomienkach. Ale zistila som, že nijak raz to nie je možné.
Nevedela som sa s tým zmieriť.

Ale čo sa nedá, sa jednoducho nedá a ja to nezmením.

Spomienky sú tak krásna a zároveň bolestivá vec. Ty vieš, že všetky tie, ktoré mám s tebou ma neskutočne bolia.
A som rada, že teba nie.

Nepoďakujem ti nikdy za to všetko čo sme spolu prežili.
Nepoďakujem ti nikdy za to aký si bol úžasný a môj.
Nepoďakujem ti nikdy ani za jednu hlúpu spomienku.

Ale ďakujem ti za to, že je ich "len" toľko, koľko ich je a, že už mi nevytváraš ďalšie. To by som nezvládla.

Možno to, že už nie sme spolu, bol len tvoj ohľaduplný krok. Možno si len nechcel aby som spomínala ešte viac. Možno veľmi dobre vieš, že spomienky sa vymazať nedajú a nechcel si aby som sa POTOM trápila ešte viac.
Ďakujem.

"Takmer každý neskôr uzná, že toho druhého radšej nemal nikdy stretnúť, keď ho nemôže mať navždy."
A ja to teraz uznávam tiež.

 Blog

8 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu