Úsmev, nie je žiadna šifra, je to malá výhra líc. Úsmev, skús ho ďalej prihrať oblúčikom do ulíc.

Mám krásny život.

Všetko čo by sa ani dariť nemusela, sa darí. A mňa to tak teší, že pomaly vyskočím z kože. Neviem prečo sa to takto hovorí, a či už to niekto dokázal. Páči sa mi to a podľa mňa, keď sa to ešte nikomu nepodarilo, mne sa to o chvíľu určite podarí. Som naozaj šťastná.

Na hlúpom otcovi sa už len smejem, viac si nezaslúži. Je mu dobre tam kde je a mne je dobre tam kde som a bez neho. Teda všetkým nám tu.
Egoista hlúpy.

V škole sa darí. Moje výsledku sú až nad očakávania aké som mala. Akosi to ešte stále neviem pochopiť. No šlo to tak samo. Učila som sa s úsmevom a brala som školu poslednú dobu s radosťou, tak sa to asi odrazilo. Aj tak to, že ju beriem s radosťou je len vďaka ľudom v nej, teda vďaka tým, ktorí sú so mnou a pri mne denno denne.

Šport ma baví. Dostali sme sa tento rok znovu na majstrovstvá SVK. Nik to ani len netušil a nie žeby to niekto ešte aj očakával. No my sme to dokázali. Vyhrali sme za kraj druhé miesto a tak si bez cieľa vyrážame za pár dní zahrať medzi tými lepšími. Máme na to. Držíme si prsty. Nevyhráme, lebo nemáme tohtoročnú kategóriu. Ale bude výlet.
Ženy, ženy, ženy

Milujem ľudí!

Nie, priateľa nemám.
Áno, stále myslím na starú a najväčšiu lásku. Občas sa deprimujem, ale aj tak z toho o chvíľku vyviaznem s novým úsmevom na tvári. Neoplatí sa trápiť.
A možno sa nejaký ten "kamarát" rysuje. A je skvelý!
- viac nemám čo dodať

Jedna z naj kamošiek má prvého priateľa. TAK jej to prajem. Tak sa k sebe hodia. Miestami mám pocit, že sa z nich teším viac ako oni sami. Nevadí. A čo, môžem.
Druhá z naj kamošiek sa po tragickej udalosti, znova usmieva a žiari šťastím. Lebo sme sa naučili spomínať s úsmevom. Lebo len s tým to ďalej môžeme potiahnuť.
Tretia z naj kamošiek, ktorá sa zapodieva už dlhočizný čas s jedným chlapcom, je teraz s ním na - nazvime to - lane. Kráčajú si spolu po povraze a myslím, že tým správnym smerom.
No a štvrtej, tej naj z tých naj sa rysuje tiež chlapec, po ktorom dlhšie túži a musím uznať, že je teda skutočne na zjedenie.

No mám ja dôvod nebyť šťastná, keď ony sú?!

Keď sa na zastávke prihovorím nejakej panej, či mi náhodou neodišiel autobus, začudovane na mňa pozrie, že či to ešte nevymreli deti, ktoré sú naučené komunikovať so staršími slušne, s úctou a dobrou náladou. Hľa nie. Viď ja. Som príklad. Proste prečo by som sa mala na starú tetu mračiť, keď aj jej môžem malým dvihnutím kútikov úst spraviť možno len o trošičku krajší deň. Ja rada.

A tak si žijem deň, čo deň.
Šťastím druhých ľudí a tým robím seba o to šťastnejšiu. Skúste to aj vy. Potvrdzujem, že je to dobrá metóda a že sa vám to určite vyplatí.

 Blog

12 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu