Vyšla som dnes zo školy, keď začalo tak neskutočne husto pršať. Nazvime to lejakom. Veľké kvapky mi padali na vlasy, na ramená, na tašku, na špičky topánok. Zrazu voda prerazila až na kožu, ale nevadilo mi to.

Za 3 minútky som prišla na zastávku a postavila sa medzi ľudí. Opýtala som sa jednej postaršej pani, či už náhodou môj autobus neodišiel. Tvrdila, že vraj nie, že ho ešte nevidela, že tam stojí už hodnú chvíľu..že.. . Panebože, ona sa tak neskutočne rozkecala.

Nabudúce si dám dobrý pozor, komu sa prihovorím. Aj keď z ľudí to asi ťažko vyčítam na prvý pohľad.

Ľudia sa na mňa tisli z každej strany. Krúpy bili na vrch zastávky. Bola sklenená. Bolo v nej veľa ľudí, ktorí mrmlali, dudrali, hádali sa, nadávali na počasie. A mne to bolo jedno.
Užívala som si pocit, kedy som nepočula ani chlapca o dva metre ďalej, ktorý niečo vravel pravdepodobne svojej mame - pretože dážď tak trieskal o sklo zastávky.

Pripomenulo mi to Silvester. Hluk, mesto, ľudia, nadávky, telo na telo.. a to všetko. Na Silvestra všetci oslavujú niečo. Ja doteraz však neviem čo. Myslím si, že život aj tak nepozná nijaké delenie a roky.

Preto som ja oslavovala dnes. Oslavovala som pocit svojej slobody. Ako mi bolo krásne, keď som zrazu vyšla z davu tlačiacich sa ľudí, pretože všetci chceli ostať suchí. Odišla som od nich a oddala sa vode. Vode, ktorá ma urobila tak šťastne voľnou. Bola som tisíc krát šťastnejšia a slobodnejšia ako hocikedy inokedy.

27.5.2010 - deň mojej voľnosti
..ktorý možno viac nikto nepochopí.

 Blog
Komentuj
 fotka
gracee  27. 5. 2010 17:17
 fotka
mrnesmely  28. 5. 2010 10:39
jj, zmoknúť je niekedy fajn, vlastne ja rád zmoknem vždy
Napíš svoj komentár