Ach jaj

Práve ma brutálne nasral môj oco.
Asi ešte nikdy ako teraz, ale keď ja som fakt nasratá.

Si predstavte prišiel z krčmy, ako ináč, ale dnes bol iba na dvoch pivách. Ach jaj. No došiel domov a začal zasa trepať somariny ako vždy, že sa neučíme s bráškom, že sme lenivý a že zarába lowe v domácnosti len on. Ale na maminu samozrejme zabudol, že ona chodí do roboty každý deň a zarába to ho vôbec nezaujíma.

Ale keď si ideme niečo na seba kúpiť tak šalie ako besný. Ach ja ho nechápem. Som si od neho pýtala peniaze na cestu, lebo idem na prax a začal do mňa vŕtať, že šak idem na prax a už som aj bola tak prečo si nezoberiem vlastné, však som si už zarobila pred tým. No radšej som to nechala tak.

Asi by ho nezaujímalo, že mám len celých 50 euro a na stanici mi to nerozmenia, nehovorím keď si kupujem lístok v autobuse. Ach kua ničí ma to. Vďaka bohu že som cez week na intráku. No chúďa bráško a mama že ho musia znášať stále. Ach jaj. Neviem čo ma to napadlo ale chcem zmiznúť odtialto preč.

Chcem raz konečne aj ja utiecť od problémov, už ma nebaví im stále čeliť a hlavne ich riešiť. Chcem si užívať život ako normálna 18-ročná holka...
To chcem od toho až tak mooc veľa????

Sere ma ale brutálne....
A neviem čo ma to napadlo takto o tom asi prvý krát v živote napísať. Proste je toho na mňa veľa a už to nezvládam ako som si myslela doteraz.
Ale aspoň som sa uvolnila...ach to je teda pocit....

Diky Eňuška, že si sa konečne niekomu vyrozprávala, aj keď si to asi nik neprečíta...ako vždy heh....ale mám zo seba dobrý pocit. Konečne je to von.....aaacch

 Vyznanie

2 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu