Ako som tam bola prvý krát pred dvoma rokmi bolo to niečo úžasné, no nie myslím dva roky, ale minulé leto... no tak neviem koľko to je.
Je to úplne jedno, mám to v paži. Hlavne že to boli najkrajšie 4 mesiace v mojom živote. Teda nie celé 4 mesiace, ale väčšina áno.
No napríklad prišla som tam o jedného mne veľmi blízkeho človeka, no zistila som, že aj tak zato nestál. Bolo to asi detské no prerevala som kôli nej celý jeden večer aj to kôli nejakému debilnému talianovi-kuchárovi z nášho hotela...ach jaj...no život ide ďalej nie??!!!
Spoznala som tam úžasných ľudí s ktorými udržiavam kontakt dodnes a tuším, že sa spolu ešte stretneme.
Prišla som tam o moju poctivosť..no čo už...život ide ďalej..xixi
Ale ten ich spôsob života ma dostal najviac. Od rána makajú asi do dvanástej potom majú siestu od jednej do tretej, štvrtej ako kde. A od šiestej znova robia do večera do desiatej alebo ako príde. No teda aspoň ja som tak makala. A potom im je jedno či na druhý deň robia alebo nie, idú sa zabávať až do rána bieleho.
A dozvedela osm sa že mám možnosť tam ísť aj toto leto...
Držte palce nech mi to víde...bo potom moc túžim....
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
tenario
31. 1.januára 2009 22:52
A ked si tam sla vedela si po Taliansky? A teraz vies ako?
Napíš svoj komentár