Zrazu sa to stalo znovu. Bol to skôr výbuch ako otras. Omietka padala a okno v Marplovej izbe sa triaslo. Hrozilo, že sa o chvíľu rozbije. Dole, v suteréne nemocnice muselo niečo vybuchnúť. Marple si tým bol istý. Keď vstal, že bude držať okno aby sa nerozbilo (to posledné čo mu zostávalo bolo poraniť sa) uvidel ako vonku po areáli behajú vojaci hore dole a kričia si povely.
„Čo sa to tu dopekla deje? “ opýtal sa sám seba potichu. A v tom opäť. Veľký výbuch a celá nemocnica sa trasie. Okno sa rozbilo no našťastie minula Marpla. Rýchlo sa postavil, podišiel k oknu a pozeral na vojakoch a sa radia s kapitánom a formujú útočnú formáciu. Žeby teroristi? Pomyslel si Marple. Nemohol nič robiť. Takto sledoval vojakov až dokým sa nezačalo stmievať. Potom sa už nebolo na čo pozerať pretože všetci vojaci zmizli z pozemku a zostalo len pár vojenských áut s naštartovaným motorom a zapnutými svetlami. Marple podišiel k vypínaču a chcel zasvietiť no zistil, že vypadol prúd. Zahrešil si. Nič iné mu nezostávalo, len podísť k dverám a skúsiť či sú otvorené i keď vedel, že nemôžu byť lebo na vlastné oči videl ako ich Susy zamkla. A tak aj bolo. Boli zamknuté. Musel ich teda vykopnúť. Nadýchol sa pretože sa bál čo ho čaká za dverami a vykopol ich. Marple opatrne vyšiel von a poobzeral sa. To, čo uvidel mu skoro spôsobilo ďalší pobyt v nemocnici. Toto už nemocnica rozhodne nebola. Skôr krvavé údolie zatiaľ bez krvi.
„No do.. to snáď...to nie“ nevychádzal z údivu Marple. Všetko bolo hore nohami. Skla povybíjané, lôžka na boku a zo stien vypadali tehly a omietka. Celú chodbu a pravdepodobne aj celú nemocnicu teraz osvetľovalo len núdzové červené svetlo čo určite nepridávalo na radostnej atmosfére. Odrazu sa spustila siréna a z rozhlasu sa ozval hlas taký ako predtým. Asi to bol riaditeľ: „Prosím všetkých zamestnancov aby evakuovali pacientov čo najskôr von a urobili vš...“ chvíľu ticho a potom „ÁÁÁ NIÉÉÉ“ kričal hlas riaditeľa „POMÓÓÓC...“ odmlčal sa. Teraz bolo z rozhlasu počuť len tiché chrčanie a potom úplné ticho. Marple sa musel rýchlo rozhodnúť no v tom niečo jeho rozhodnutie niečo ešte viac urýchlilo. Z rozhlasu sa teraz ozval iný hlas. Hlas ktorý ho každé ráno budil a dnes ho zamkol v izbe aby ho ochránil pred tím čo sa tu deje.
„Ak ma niekto počuje......pomôžte nám.....sú tu...a....pri...chádzajú...nieee.....aaa...rýchlo.....“ ticho. Marple musel konať. Rozbehol sa po chodbe a zabočil doprava kde sa nachádzali operačné sály. Marple prudko zabrzdil lebo niečo ho predbehlo. Z operačných sál vychádzal – bol to človek? Nie bol to mutant. Mutant, ktorého ľudia ináč nazývajú aj zombie.
„Do riti“ potichu si zahrešil Marple a stále nemohol uveriť tomu čo vidí. Stále si myslel, že nič také neexistuje. No teraz videl, že sa mýlil. Teraz však nebol čas na rozmýšľanie. Potichu tak ako to len vedel sa prikrčený rozbehol preč aby ho mutant neuvidel. Pritlačil sa k stene a pomaly sa zakrádal popri nej dozadu aby mohol počuť keby sa mutant nečakane rozbehol. Na ruke zacítil niečo studené. Obzrel sa a uvidel, že ruku má položenú na páčidle. Pohľad mu skákal z páčidla na tieň mutanta ktorý sa približoval. V tom ho premohla šialená chuť niečo ním udrieť. Musel túto chuť teda uspokojiť. Pomalým krokom vyšiel spoza rohu kde sa skrýval a čakal kedy si ho mutant všimne. Stalo sa. Chvíľu na seba pozerali.
„NO POĎ TY SPROSTÁ HLAVA“ zakričal Marple a mal pocit, že tento mutant bude mať možno múdrejšiu hlavu ako on a nie sprostú. A mutant akoby len na to čakal. Skočil na Marpla no ten bol pripravený. Rýchlo sa zohol urobil kotúľ popod preskakujúceho mutanta a kým sa stihol otočiť z celej sily ho udrel do hlavy. Marple nečakal kým sa mutant pozbiera a spamätá z úderu a rýchlo mu páčidlo z celej sily opačným koncom zabodol do chrbta. Mutant zreval od bolesti a Marple ma vyhrané. Stačilo ho kopnúť do steny a bolo by po ňom. Lenže Marple zaváhal a to sa stať nemalo. Mutant si vytiahol páčidlo z chrbta pretože naň dosiahol a hodil ho Marplovi do hlavy. Marple sa stihol uhnúť no páčidlo mu oškrelo ruku. Začala krvácať. Od šoku sa Marple zviezol popri stene pričom na nej zostal krvavý pás od ruky zatiaľ čo mutant sa k nemu približoval s úmyslom zabiť. Keď bol tesne pri ňom, Marple zobral zo zeme jednu veľkú tehlu, ktorá vypadla zo steny zrejme pri výbuchu a hodil ju mutantovi do hlavy. To ho usmrtilo. Pomaly padol na zem a všade vytekala krv. Marplovi bolo z toho zle. A ešte ho aj ruka bolela. Musel sa ale rýchlo pozbierať. Určite tu nebol len ten jeden.
Neustále sa snažil zahnať myšlienku, že možno dostali aj Susy. Ani dobre nevedel prečo ju vlastne ide zachrániť. Možno preto, že sa cez pobyt v nemocnici na ňu citovo naviazal.
Pomalým krokom prišiel k dvojkrídlovým dverám do operačnej sály a s miernymi obavami vstúpil dnu.
Napínavý príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár