Kocka Ľadu

Facky od života prídu nečakane. A dokonca si ich užijú aj ľudia, ktorých nemáte zrovna radi. Ja som sa neustále pýtal, prečo mám len ja takéto problémy a prečo mi niekto nedá konečne pokoj. Lenže nakoniec sa niektoré osoby môžu stať obeťou svojich hier. Ako aj jeden môj známy.

Nikdy som nepatril medzi nejakú elitu. Bol som obyčajný chlap, ktorý mal rád svojich priateľov, svoje pohodlie a ostatné ma netrápilo. Nikdy som nemal na nikoho zlé slovo v prípade, že to nebolo naozaj nevyhnutné. Ja som si ich ale užíval každý deň. V škole mi neustále niektorí z mojich debilných spolužiakov ničili moje veci, kradli mi peniaze a vyhrážali sa mi bitkou.

Cítil som sa ako na kocke ľadu. Pomaly sa podo mnou topí, šmýka sa na nej a ak by som sa rozhodol z nej zísť, tak by ma čakalo peklo, ktoré ju podo mnou topí. Neprajem nikomu takýto pocit. A čím ďalej, tým bola kocka menšia a menšia. A občas som mal problémy už vôbec na nej stáť. Jedného dňa sa ale stalo niečo čo nikdy nepochopím.

Ako obvykle som prišiel do školy a vošiel do triedy. Moji spoužiaci tam samozrejme už na mňa čakali. Tentokrát ale všetko nešlo tak ako obvykle. Počas prestávky som si odskočil na záchod. Nemusím asi vysvetľovať, že išli za mnou a začalo sa to obvyklou vetou:
"Čau Peter. Počúvaj, dnes mi naši nedali peniaze, tak ma napadlo, že by si mi ako správny kamarát mohol dať svoje. Nemôžeš ma nechať hladovať."

Bol by som to s kľudným svedomím urobil. Takto to tu bolo na dennom poriadku. Od pondelka do piatku. Jediné čo som chcel, aby nebola nakladačka. A odrazu na toaletu vstúpil ten chlapec v čiernej košeli. Nikdy predtým som ho nevidel. Chalani samozrejme spozorneli a tvárili sa, že je všetko v poriadku. Ten muž ale začal veľmi ostro: "Ty!" zrúkol na Lukáša, ktorý práve odo mňa pýtal peniaze. "Máš pocit, že dostávaš malé vreckové, keď si musíš pýtať od iných?"
Lukáš sa uchechtol a povedal: "A čo sa ty do toho staráš. Vypadni a staraj sa o seba. Lebo jednu schytáš."
No toho chalana sa to nejako nedotklo miesto toho Lukáša chytil, buchol ho o stenu a vôbec neviem ako sa stalo to potom. Len odrazu som videl ako ten neznámy drží Lukáša pod krkom, ktorý začal chrapčať. Chalani zmrzli a nevedeli ako reagovať. A potom povedal niečo na čo nikdy nezabudnem: "Ty sa staraj hlavne o seba. Nemysli si, že toto je koniec. Mám pre teba veľmi nepríjemnú správu. Už dlho ťa sledujem. Mám dôkazy o tvojej kariére šikanovania a to isté aj o tvojich kamarátoch. A buď okamžite prestaneš, alebo s tým idem rovno do riaditeľne ťa udať. Vyber si."

Lukáš zbledol a okamžite prikývol. No keď ho chalan pustil, stále sa dusil. Trvalo to nejakú chvľu až vykašlal to čo ho tak dráždilu v krku. Bola to malá kocka ľadu. Vôbec neviem ako sa tam dostala. Ale napadlo ma, že tá kocka, na ktorej Lukáš v tom momente stál musela byť asi taká malá ako tú čo vypľul. Od toho dňa som mal ja a mnohí ďalší ľudia na škole svätý pokoj. Lukáš a jeho kamaráti sa neodvážili znovu stretnúť chlapca v čiernej košeli.

 Blog

8 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu