Koniec

Je noc. Sedím vo svojom dome a počúvam to hrobové ticho, ktoré nastalo. Vonku sa absolútne nič nehýbe. Hodím na seba vetrovku a rozhodnem sa urobiť si malú prechádzku. Možno to bude dnes naposledy. Naposledy budem mať možnosť dýchať vôňu vzduchu, aj keď už dávno nie je tak čerstvý ako kedysi.

Obujem si topánky a pomaly zídem schodmi dole. Je mi všetko jedno. Stejne som už vlastne mŕtvy. Otváram vchodové dvere a pomaly kráčam po starých cestách. Nie je vidno nikoho živého. Len mŕtvych. Sú všade naokolo. Robím pomalé kroky a do uší si hodím svoju obľúbenú pieseň. Nechcem vnímať, nechcem mať strach až to príde. Chcem mať hlavu pokojnú. Pri pohľade na všetky tie telá - mužov, žien, chlapcov a dievčat je mi do plaču.

Skloním sa k jednému telu s otvorenými očami. Pozriem sa do nich a z oka mi stečie prvá slza. Poznal som ju. Mala len 19 a práve mala maturovať. Moja kamarátka. Objímem jej nehybné telo, opatrne ju opäť položím na zem. Je mi z toho všetkého smutno. Pokračujem vo svojej chôdzi. Pred mojimi čami sa zjaví obchodný dom. Rozmýšľam, že sa tam pozriem. Možno tam bude niečo zaujímavé.

No tak ako bolo vonku je aj vnútri. Ľudia ležia na zemi mŕtvi a nestihli sa ani spamätať. Len v jednom momente klesli na zem a vydýchli dušu. Ostal som sám. Hudba pomaly hrá a ja si vezmem jednu fľašku koly a napijem sa. Je mi jedno, že som ju ukradol. V mŕtvom meste je to aj tak každému jedno.

Vyjdem opäť von a pomalými krokmi obchádzam telá. Pozerám sa na zničené budovy,horiace plamene a pozrážané autá. Spomienky na to všetko čo sa udialo sú strašné. Akoby sa len komando rozhodlo v jednom momente všetkých vyvraždiť. Ani neviem ako je možné, že som to prežil. Bol som len na pár dní preč a keď som sa vrátil, našiel som všetko v takomto stave. 2 dni som nevychádzal a až dnes som sa rozhodol prežiť svoj možno posledný deň.

Pomalými krokmi pokračujem, keď odrazu to príde. Zozadu mi do hlavy prenikne niečo ostré a ja stratím vedomie. Moje telo padá ako handra na zem a slúchatká mi vyleteli z uší. Doznievali v nich posledné kúsky textu, ktorý znel: "Láska spí a možno čaká na nás." Umrel som tak ako všetci ostatní. Zasiahnutý guľkou do hlavy, vonku na zemi. Možno raz niekto nájde naše mŕtve mesto a nájdu niekoho, kto toto prežil. Možno. Pre mňa je to koniec.

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu