Mincu som totiž hodil do kanála. Ale ľutovať toho nebudem. Bolo to tesne po smrti mojej najlepšej kamarátky, ktorá sa vo veku 18 rokov pobrala na druhý svet. Nikdy na ten deň nezabudnem a rovnako ani na jej priateľa, ktorý ju pripravil o život. On tvrdil, že to bola nehoda, pre mňa to bola vražda. Stalo sa to všetko asi tak, že ju pozval na prechádzku s tým, že si s ňou chce všetko vydiskutovať. Bál sa, že by ho mohla poslať k vode. Nakoľko ale ona chcela vzťah ukončiť, nezvládol to a chytil ju pod krk. Bránila sa, no on v záchvate zúrivosti hovoril, že ju pustí, až keď mu odpovie, že spolu ostanú . Držal ju tak asi tri minúty, kým sa upokojil a uvedomil si, že už nedýcha, a že je mŕtva.
Veľmi ma jej smrť zarmútila. Bola mladá, pekná a celý život mala ešte pred sebou. Viac ma ale štvalo, že ten gauner dostal len 6 rokov, lebo bol odsúdený za ublíženie na zdraví s následkom smrti. Nikdy som sa s tým nezhodol. Mal som v duši veľmi silné želanie. Rozlúčiť sa s ňou a povedať jej pravdu o svojich citoch. Vedel som, že sa mi to nesplní, no potom som ju našiel. Len tak na zemi bola pohodená minca. Ale aká minca. Bola dosť ťažká a vôbec som nevedel z akej krajiny mohla byť. Zdvihol som ju a poriadne si ju obzrel. Bola to anglická minca s hodnotou dvoch šilingov. Ročník – 1948. Vyzerala cennejšie než niektoré mince, ktoré som dovtedy videl. Kráľovská koruna na vrchu, pod ňou akýsi kvietok napravo od neho trojlístok a naľavo znak, ktorý som nikdy predtým nevidel.
Nevedel som čo s ňou. Numizmatik som rozhodne nebol, no určite mala dnes viac ako 60 rokov stará minca nejakú hodnotu. Pre mňa ale nijakú. Rozhodol som sa s ňou urobiť jednu malú hlúposť, ktorú sme robili ako deti. Postavil som sa pred otvorený kanál a povedal som svoje dlho skrývané želanie – „Z celého srdca si želám, aby som mohol prežiť s Monikou ešte jednu hodinu.“ a hodil som ju doň.
A odrazu som uvidel ako priamo ku mne Monika prechádza, akoby sa jej nikdy nič nebolo stalo. Pozdravila ma, usmiala sa na mňa a pozvala ma na zákusok. Ja som samozrejme neodmietal. Chcel som byť s ňou. Čas plynul, my sme jedli a ja som sa stále neodvážil povedať to, čo som jej celú dobu vlastne chcel. Zdalo sa mi, že je to celá večnosť čo sme tam boli, keď ju odrazu ožiarilo silné svetlo. Povedala mi: „Už musím ísť Luki. Chýbaš mi.“
„Monika, mám ťa rád. Chcem aby si vedela, že som ťa strašne miloval a každý deň mi chýbaš. Ty si si taký koniec nezaslúžila.“
Ona ma pohladila po líci a povedala: „Budem stále s tebou. Budem tvojim anjelom a nikdy ťa neopustím. A teraz, zbohom Luki.“ Povedala a otočila sa. Ja som ju však chytil za rameno. Ona sa ešte raz otočila a ja som ju naposledy objal so slovami: „Zbohom Monika. Ľúbim ťa.“ Odrazu sa všetko začalo rozplývať a ja som si uvedomil, že niekto so mnou silno trasie. Ležal som v nemocnici a lekári mi hovorili, že som bol minimálne 6 hodín v bezvedomí a nikto nevedel čo sa stalo. Ja som im nerozumel, no rýchlo mi vysvetlili čo sa stalo.
Podľa očitých svedkov som vraj po tom, ako som hodil mincu do kanála stratil rovnováhu a zrútil sa doň aj ja. Rýchlo zavolali záchranku, ktorá ma odtiaľ po určitých problémoch dostali a našli ma s obrovskou ranou na hlave a v bezvedomí. Priviedli ma asi pred dvoma hodinami, kým sa ma snažili zachrániť a stabilizovať. Ja som tomu ale nerozumel. Len som hodil dnu mincu a predsa tam bola aj Monika. Splnilo sa moje želanie. Ale ja som nikam nepadol. Hádal som sa s nimi o svojej pravde, no oni trvali na svojom.
Keď ma prepustili z nemocnice po pár týždňoch domov, premýšľal som nad tým všetkým. Zrejme moje želanie bolo naozaj splnené. Ale Monika sa nemohla vrátiť do môjho sveta. Musel som na chvíľku navštíviť ja jej nový svet. Ale nesmel som to vedieť. Iné vysvetlenie na to všetko nebolo. Mrzí ma, že tú mincu nikdy potom viac nenašli. Zrejme splnila svoj účel. Splnila moje želanie.
(pozn. Časť, v ktorej som písal o Monike, že bola uškrtená svojim priateľom, bola dusená 3 minúty a on dostal len 6 rokov basy je inšpirovaná podľa skutočnosti. Stalo sa to dievčine menom Dominique Dunne. Zvyšok príbehu je fikcia)
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
1
endre-silentname
19. 3.marca 2010 19:42
informácia pre tých, ktorý stihli blog otvoriť pred editáciou - pre svoju vlastnú nepozornosť som nahodil posledný odsek až teraz - ospravedlňujem sa. Už je nahodená a môžete si uceliť príbeh.
5
Krásne
Naozaj som si pri čítaní toho záveru vydýchla.Teda,vydýchla ako vydýchla pretože aj ma tá smrť trošku zasiahla.
Vždy keď niečo takéto počujem alebo čítam,víri mi v hlave priveľa myšlienok.
Podľa tvojich blogov súdim že si naozaj veľmi dobrý človek.A to sa mi páči.
Naozaj som si pri čítaní toho záveru vydýchla.Teda,vydýchla ako vydýchla pretože aj ma tá smrť trošku zasiahla.
Vždy keď niečo takéto počujem alebo čítam,víri mi v hlave priveľa myšlienok.
Podľa tvojich blogov súdim že si naozaj veľmi dobrý človek.A to sa mi páči.
8
Naozaj nádherné krásne napísané úplne wááw...ani to neviem popísať ako strašne sa mi to páčilo
9
Tak, toto bolo ešte aj paranormálne, tak k tomu určite nejdem nič vravieť o tom, že ako to bolo nereálne alebo čo Toto sa mi napríklad veľmi páčilo a malo to aj celkom originálny námet!
A len ešte dodám k tomuto dobrému blogu, žeby som sa chcela dožiť doby, kedy dostane vrah za ublíženie na zdraví s následkom smrti 6 rokov... u nás sa to zrejme nestane nikdy.
A len ešte dodám k tomuto dobrému blogu, žeby som sa chcela dožiť doby, kedy dostane vrah za ublíženie na zdraví s následkom smrti 6 rokov... u nás sa to zrejme nestane nikdy.
10
veľmi krásny blog, o to silnejši že je to aspoň z časti založený na pravde
Napíš svoj komentár