Úprimne - nebolo moc čo by som myslel z hentoho blogu (kto čítal chápe) vážne snáď jedine fakt, že Hviezdoslava absolútne nemám rád a častokrát sa vyjadroval na môj vkus tak komplikovane, že som absolútne nevedel o čom to vlastne točí (proste pre mňa v jednom momente hromady drístov, ktoré som musel lúštiť). Nemal som rád spôsob akým sa vyjadruje už na základnej škole a na strednej škole sa to ešte o to viac prehĺbilo, nakoľko Hviezdoslav je takisto ako Štúr samostatná maturitná otázka.
No ale k veci... Klub Antihviezdoslavistov som založil vtedy čisto z recesie a čisto z dôvodu, že jeho diela absolútne nemám rád a určite si žiadne nepôjdem dobrovoľne požičiať do knižnice, aby som si ho prečítal. Stačilo mi na ZŠ a SŠ tie, ktoré som prečítal tzv. dobrovoľne-nasilu. Napriek tomu jedno uznávam - Je to pre Slovensko legenda, vďaka nemu má Slovensko aspoň jedného medzinárodne známeho autora (o ktorom to viem na 100%) a v čase, keď to vychádzalo bola rozhodne iná doba ako je teraz.
Ale doba, nedoba poviem pravdu, že určite som si bližšie našiel cestu k Vajanskému, než Hviezdoslavovi. Rovnako to platí aj pre Štúrovskú generáciu (tiež ale ako kto). Proste s určitými dielami som neni kamarát a nikdy ani nebudem (to asi každý).
Pri Hviezdoslavovi sa začala hodina na SŠ kompletným rozborom všetkých jeho Krvavých Sonetov, ktoré sme museli presne vedieť. Naša profesorka nám to rozobrala tak detailne ako to detailne aj skúšala. Myslel som, že chytím kolaps. Nikdy som to poriadne nevedel a dnes si popravde spomeniem o tom asi iba to, že to bolo dielo ako reakcia na I. Svetovú vojnu, no viac nič a ani nepotrebujem vedieť.
Ďalšie dielo prišla Hájniková Žena (povinné čítanie). Priznám sa k jednomu, že úvodná časť "Pozdrav" sa mi síce páčila, no potom som mal čo robiť. Hoci sa to (na to, že to bol Hviezdoslav) čítalo relatívne jednoducho aj tak som sa minimálne 20 razy behom čítania musel vrátiť o pár veršov naspäť, lebo som si uvedomil, že nechápem, kde je súvis a o čo tam vlastne ide. Horko-ťažko som to prečítal, no aj tak mi to nakoniec bolo figu platné, lebo pri písomke z tohto diela som dostal 3... čiže akoby som to ani nečítal, lebo som nepoznal myšlienky našej pani profesorky.
Záver celého môjžho života s Pavlom Orzsághom Hviezdoslavom bol na písomke, kde som sa snažil kompletne rozobrať všetko čo nám hovorila. Či som niečo nezabudol? Jasné, že zabudol, však sme tam toho mali toľko, že dovi-dopo a zase som mal známky ako debil.
Aby som to zhrnul - literatúra na môj vkus moc ťažká a občas nezrozumiteľná a radšej si prečítam niečo, čo je viac môjmu vkusu
- vedieť toľko vecí zo života Hviezdoslava, ktoré ani nikdy v živote nebudem potrebovať ma unavovalo odjakživa
- ak niekomu je čokoľvek málo a snaží sa ukázať, že je inteligentný (naša profesorka) tak určite mi moc učenie sa o danom autorovi nespríjemní
- hoci som sa naučil naspamäť Pozdrav, tak som sa dozvedel, že profesorka chcela i Zbohom naspamäť. Ten som samozrejme už nevedel a bol prúser...
No a na záver teda ešte jedna už v blogu spomenutá myšlienka - Uznávam autora ako legendu a človeka, ktorý ukázal, že taká krajina ako Slovensko existuje a má známeho autora svetovo. Ale jeho diela - či poéziu alebo prózu - nemám absolútne rád a nikdy rád mať nebudem. Nerád po niekom lúštim jeho vlastné myšlienky a stále sa vraciam a rozmýšľam čo tým vlastne myslel ... a podobne. No a pre mňa jedno poučenie - Skôr než človek niečo napíše, mal by si vopred premyslieť čo chce napísať a nie napísať v skrate niečo také ako bol ten predošlý blog.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
2
ani ja nemám rada jeho diela, neznášam ich...a nech si hovorí kto chce čo chce ... pre mňa bude na vrchole spisovateľstva Edgar Alan Poe... nemusel budiť svoj národ k ničomu... bol obyčajný večne ožierajúci sa novinár... a predsa napísal niečo tak krásne ako báseň Annabel Lee... a na tú sa teda nechytá nikto...
3
Presne to isté aj ja Hviezdoslav napíše niečo ale tak je to nezáživné že hned ked si nieco precitam uz na to aj zabudnem proste nuda. Akože bol to velky človek v oblasti literatúri ale v súčasnosti by bol béčkovým autorom.
Napíš svoj komentár
Hviezdoslav bol výnimočný a aj keď sa nám učí ťažko,myslím,že v slovenskej literatúre sú oveľa horší bezduchí autori,čo si nedokázali vymyslieť dokonca ani svoje vlastné charakteristické výrazové prostriedky ako to spravil Hviezdoslav...
proste sú nejakí autori a je Hviezdoslav...bol výnimočný a to sa mi na ňom páči,hoci je ťažko pochopiteľný