V spomienkach zostávajú, momentky neprežité
Neviem či by malo zmysel, opäť si ich otvárať
Nie je viac ten chlapec z netu, musel som ho pochovať
Ten čo túžil, no nič nemal
Hľadal, ale nenachdázal
Veril v svoje prázdne slová
Pýcha v ne ho premenila
Dnes už vie, čo všetko zrúcal
Že bol vlastne ničiteľ
Sklamaný zo svojich činov
Onemel a stratil reč
Jeho slová bezvýznamné
Stratili sa v priepasti
On sa k skale sám pripútal
Čakal, kto mu odpustí
Bál sa toho, čo sa stane
Keď sa vyškriabe raz späť
Necítil sa ako hviezda
Nechcel opäť spasiť svet
V smrti hľadal odpustenie
Už nemal čo zo seba dať
Jeho ústa onemeli
Nevedel nič napísať
Ten čo túžil, no nič nemal
Hľadal, no nič nenachádzal
Usmieval sa v čiernej diere
Kto bol, to dnes nikto nevie
Možno už dnes našiel pokoj
Jeho duša má snáď kľud
Neviem zaňho odpovedať
Ale ani zabudnúť
Bol tam, hoci vlastne nebol
Mal rád, ale nemiloval
Plakal, hoci chcel dávať radosť
Života si prežil za dosť.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
2. 8.augusta 2019 15:47
Vnímam ho ako silného člováka, ktorý sa dokázal poučiť
Napíš svoj komentár