Keď som sa s Erikou rozišiel, tak som si myslel, že nič horšie byť nemôže. Kričali sme po sebe, ako nikdy. Nikdy predtým ani potom som na nikoho tak nezaútočil. Povedal som jej ako moc ju nenávidím a ako som kvôli nej stratil celý život, a že hneď teraz idem do bordelu si poriadne užiť. Ona na mňa kričala: „Ja ťa nenávidím! Nenávidím ťa! Si hnusný odporný hajzel a nechápem ako som to mohla vydržať tak dlho! Vieš čo? Už ťa nikdy nechcem vidieť! Odchádzam! A uži si to teda! Čau!“ Dvere zabuchla tak silno, že to museli počuť všetci susedia. Hoci to vyzerá, že sme si povedali svoje a mali sme pokoj, tak to je omyl. Mňa to osobne neskôr veľmi trápilo. Problém bol len ten, že už som jej to nikdy nemohol povedať.
Toho dňa totiž sadla v rozčúlení do auta. Pršalo a bola už noc, no jej to bolo jedno. Podľa očitých svedkov vošla na moste do protismeru a keď si všimla vážnosť situácie, prudko zatočila volantom do opačnej strany, vyletela z mosta a spadla s autom do rieky. Neprežila. Pre mňa to bol veľmi bolestivý pohreb a hoci som si bol istý, že by ma na ňom nechcela, musel som tam byť. Tak ako som hovoril, že ju nenávidím, som teraz nenávidel seba za to, že som jej hovoril také nezmysly. Pripisoval som si za jej smrť obrovskú dávku viny. Myslel som si, že všetko bude časom v poriadku, no spomienku na Eriku som mal stále v hlave a nikto ju nemohol zo mňa vysať. Mal som ju tam ako kliešťa.
Presne rok po jej smrti a tej strašnej hádke ma kamarát presvedčil, aby som nesedel stále doma pri Erikinej fotke a miesto toho začal konečne zase normálne žiť. Pozval ma na pivo a nenamietal som. Vypil som ich asi zo dve, keď odrazu som ju uvidel. Mladé dievča čo sedela aj so svojou kamarátkou pri stole skoro celkom vzadu. Vyzerala presne ako Erika. Dokonca som mal chvíľu pocit, že je to ona. Ostal som ako prikovaný a pohľadom vnímal len ju. Z tranzu ma prebralo až Jurajovo lusknutie prstov priamo pred tvárou. „Čo je s tebou?“ opýtal sa ma, no ja som nevedel ako mu to celé vysvetliť. Šiel som len priamo k nej a sledoval ju ako zhypnotizovaný. Juraj mal pocit, že je asi zbytočné niečo riešiť, nuž radšej pil ďalej svoje pivo.
Pomaly som prešiel k stolu oboch slečien a tej čo mi tak pripomínala Eriku som sa spýtal. „Slečna, nepoznáme sa?“
Ona sa na mňa pozrela presne tým istým pohľadom a úsmevom ako pred rokmi Erika, keď som ju stretol a povedala: „Neviem. Myslím, že nie. Prečo si myslíte?“
„Mám práve strašne silné Deja Vu.“ Povedal som pomaly a odrazu to všetko ešte zosilnelo. Hoci som v prvom momente fakt chcel ísť len na tie dve pivá, rozmyslel som si to. DJ, ktorý mal na starosti hudbu ani neviem prečo pustil moju a Erikinu pieseň. Od kapely THE CRANBERRIES – Dreams. Pri tej piesni sme sa zamilovali. A ja v úžase som jej povedal: „Poďte si zatancovať. Túto skladbu milujem.“
„Ja tiež.“ Usmiala sa a jemne si prešla prstami do vlasov. „Je nádherná.“
„A ideš teda?“ spýtal som sa po druhýkrát pričom som jej nevedomky začal tykať a následne k natiahol ruku, ako pred rokmi k Erike. A čuduj sa svete, ona presne tým istým gestom moju ruku prijala a šla si zatancovať. Všimol som si Juraja, ktorý vytiahol tú druhú dievčinu, no rozhodli sa nám nechať trochu súkromia A tak sme mali čas len sami pre seba. Pri tanci sme sa dívali jeden druhému do očí a videl som ten nádherný ohňostroj, čo mi pred rokmi zapálil srdce. Počas celého tanca sme si povedali len: „Peter.“
„Martina.“ Pričom ako to povedala, líca sa jej rozžiarili. Ten úsmev mohol byť jedine jej. Poznal som ju sotva pár minút no tie spomienky boli strašne silné a ona bola tak neuveriteľne úžasná, že som mal silnú túžbu ju pobozkať. Symbolizovalo by to spečatenie začiatku nových citov voči osobe, ktorá vyzerala presne ako moja stará láska a ospravedlnenie sa Erike za všetko čo som jej vtedy povedal. A urobil som to. Pomaly a ticho som jej počas hudby dal najprv obyčajného cmuka na pery. Bolo to úžasné a jej úsmev bol odrazu ešte silnejší. Potom som už neváhal. Naše pery a srdcia sa spojili spolu s hudbou a leteli sme priestorom. Zavrel som oči a cítil som, že som Eriku znovu našiel. A bozkával som ju so všetkou láskou, ktorá vo mne bola.
Keď sa naše pery odtrhli a otvoril som oči videl som odrazu úplne iné dievča. Už to nebola Erika. Z Eriky ostali len oči, úsmev, city a spomienky. Videl som Martinku v jej skutočnej kráse. Bola nádherná. A nech by ktokoľvek povedal čokoľvek, vyvrátil by som to. Martinka bola moja druhá šanca prežiť s Erikou našu lásku. Myslím si, že sama Erika mi odpustila a v Martinke mi dala druhú šancu prežiť našu lásku. A ja som ju využil. Po ďalších stretnutiach som to Maťke všetko prezradil. I o Erike, o tom neuveriteľnom Deja Vu i o skladbe DREAMS, ktorá nám hrala.
2 roky po Erikinej smrti a rok po našom stretnutí som Maťku zobral na cintorín, kde bola Erika pochovaná. Obaja sme si sadli k jej kameňu a pohladili ho až sa naše ruky stretli. Erike patrí jedno obrovské ďakujem za to, že mi dala druhú šancu. Odpustila mi a darovala mi stretnutie s Martinkou. Jej pamiatka bude žiť, až kým si ma smrť nevezme.
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
1
midnightlady
19. 3.marca 2010 20:08
veľmi pekné...často hovoríme veci, ktoré vzápätí ľutujeme...
7
fakt nádherné a ten klip to fakt super doplnil keby sa dalo tak ti dám 10 hviezdičiek
9
Booze moj... ked si zacal s tym pocitom, ze ked sa dvaja pohadaju, tak ja ze: no, tak toto dobre poznam, a potom ZRAZU ten zvrat, ze havarovala, a zomrela... to bolo nieco neuveritelne...
krasne
krasne
10
Má to veľmi, veľmi krásny nápad, dobré spracovanie, ale jedna vec mi tam vadí, a to vieš aká?
Je to príliš vákuové. Ja viem, mnoho vecí na tomto svete je takých, hlavne v tom literárnom, ale neverím tomu, že proste, niečo takéto by sa mohlo stať. Je to príliš ružové. Nepoznali ste sa. Vôbec! Pri tanci ste sa predstavili, hneď pobozkali, a potom bolo ticho, všetko bolo krásne a ona bola úplne dokonalá?
Ale možno je to iba tým, že neznášam diskotékové lásky. Teraz to neber ako kritiku diela, ale proste, vravím subjektívny názor na to, čo sa tam stalo Možnože keby sa to trochu prepracovalo na niečo trochu reálnejšie, tak by to šlo... ale takto... ehm Proste sorry, prišlo mi to presladené, keby je to napísané reálnejšie, bol by si to viac ty... hoci je pravda, že mne prídeš ako nenapraviteľný romantik
(Premýšľam, čím zmierniť to, ako hnusne vyznieva tento koment... asi iba tým, že ti poviem, že som to nemyslela v zlom a že ani tá poviedka vôbec, ale vôbec nebola zlá! Iba si chcel názor a vieš, že ja ti ho vždy dám )
Je to príliš vákuové. Ja viem, mnoho vecí na tomto svete je takých, hlavne v tom literárnom, ale neverím tomu, že proste, niečo takéto by sa mohlo stať. Je to príliš ružové. Nepoznali ste sa. Vôbec! Pri tanci ste sa predstavili, hneď pobozkali, a potom bolo ticho, všetko bolo krásne a ona bola úplne dokonalá?
Ale možno je to iba tým, že neznášam diskotékové lásky. Teraz to neber ako kritiku diela, ale proste, vravím subjektívny názor na to, čo sa tam stalo Možnože keby sa to trochu prepracovalo na niečo trochu reálnejšie, tak by to šlo... ale takto... ehm Proste sorry, prišlo mi to presladené, keby je to napísané reálnejšie, bol by si to viac ty... hoci je pravda, že mne prídeš ako nenapraviteľný romantik
(Premýšľam, čím zmierniť to, ako hnusne vyznieva tento koment... asi iba tým, že ti poviem, že som to nemyslela v zlom a že ani tá poviedka vôbec, ale vôbec nebola zlá! Iba si chcel názor a vieš, že ja ti ho vždy dám )
Napíš svoj komentár