"Už Ma Netráp!" - 2. Deň (Hnev)

Ani neviem ako, no zobudil som sa s príšerným záchvatom zúrivosti. Akoby som chcel všetko len rozkopať. V sprche som zúril, že som nemohol nájsť správnu teplotu vody a hrešil som skoro každým slovom. akoby som to ani nebol ja. Vonku som poriadne nadával, nakoľko bola búrka a ja som samozrejme nemal dáždnik. Bože to som už skutočne zúril. Pri prvom stretnutí s nejakým človekom som mu vrazil jednu do hrude. Vôbec som to nechcel, ale v takomto stave som vedel byť sprostý.

V škole to bolo úplne desné. Včera som im nič nehovoril, no dnes?
„Milan, už ti je lepšie?“
„Čo je tebe kurva do toho?!“ Páľ do piče, než si jednu prijebem! A rýchlo!“ hulákal som po ňom a pričom mi Ivan vôbec nič nespravil. Nielen na neho som bol ale takýto. Toho dňa si všetci užili mojej zúrivej nálady toľko, že sa mi nakoniec začali vyhýbať. No desné. Ani neviem prečo som bol na nich taký. Len som to proste tak cítil. Do všetkého som kopal a dokonca som zmlátil svoju spolužiačku Romanu, lebo si chcela požičať 5 Eur. Ostal som ako besný, jednu som jej dal po papuli a bol pokoj. Toho dňa sa mi všetci vyhýbali. A mne to bolo jedno. Lámal som ceruzky a o nič sa nestaral.

Cestou domov som ešte stihol pár ľuďom vynadať, keď som si kúpil pivo, tak som barmanku obvinil, že mi schválne ešte pivo zohriala a preto je také nechutné. Proste na každého som bol zúrivý a agresívny. Neviem fakt čo ma to chytilo.

Domov som to už mal len kúsok a opäť som videl, že mám návštevu. Tentokrát to bol mladý chalan asi v mojom veku oblečený ako nejaký raper a pozeral na mňa s obrovskou dávkou pohŕdania, že čo mu chcem.

„Kto si kurva? Je to dvoj domov do piče? Padaj, lebo ti prijebem ty kokot!“ vyhúkol som po ňom, akoby som mal za sebou niekoľko hodín učenia sa v každej vete použiť sprosté slovo. On sa na mňa s tým svojim pohŕdavým výrazom pozrel, z úst mu vyšlo obyčajné „Pf“ a potom pokračoval. „Volám sa Hnev. A dnes som ti dúfal spríjemnil tvoj deň. Aspoň som chcel.“
„Choď do piče! Tu nebývaš ty kokot!“ zase som mu povedal v záchvate zúrivosti. Mal som ho plné zuby. A nechcel som mať u seba osobu, ktorá u mňa nebýva. Aj keď sa volá Hnev.

„Mal by si si uvedomiť, že ty nado mnou nezmôžeš nič, ale ja keď ťa ovládnem, tak vidíš čo robíš? Čo ti spravil ten chlap, ktorého si dnes udrel? Alebo Romana? Čo ti spravila, že si jej dal tú facku?“
„Nie je to jedno? Vypadni!“
„Neni to jedno. Mal by si vedieť, že síce občas prídem na návštevu tvojho srdca, tak by si sa mal vždy ovládnuť. Či sa ti páčil celý deň byť iba zúrivý? Je to tak lepšie ako keď prežívaš za deň viac pocitov? Áno?! Tak odpovedz!“ zvrieskol na mňa, no mnou to nepohlo.
„Ak nevypadneš, kým nenarátam do troch, tak s teba urobím fašírku ty kokot!“
„Tak poď na to!“ odvetil mi

Vypukla bitka, kde som sa z celej sily snažil Hnevu vrátiť to čo mi za celý deň spravil, no on bol silnejší. Skončil som nakoniec na bruchu a ruky mi skrútil do uhla, že som sa už nemohol pohnúť. A povedal. „Tešilo ma. Zas sa stavím. Dúfam, že nie na takto dlho!“ Následne ma pustil, vyšiel von dverami a tak nimi tresol, že to musel počuť celý barák. V obrovskom hneve, že si to neschytal, som rozkopal kôš na odpadky a vyhodil jednu knihu von oknom.

Toho dňa som zaspať absolútne nemohol. Do polnoci som búchal do všetkého. Potom všetko prešlo a zaspal som pokojným spánkom. Nočná mora sa však ešte neskončila. Ďalší deň ma čakali ďalšie trápenia.

pokračovanie nabudúce

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu