"Už Ma Netráp!" 7. Deň (Ty) a 8. Deň (Záver)

Posledný deň celej tejto nočnej mory začal veľmi zvláštne. Dokonca som mal pocit, že sa so mnou absolútne nič nedeje. Žiadne vnútorné dojmy, že by som cítil len jedinú vec. Usmial som sa. Potom ma však čakalo prekvapenie. V aparáte som si našiel odkaz. Od Simony. A znel:

"Ahoj Milan. Rada by som ti len povedala, že u mňa si už stratil akúkoľvek šancu. To čo bola pauza, je už definitívny koniec. A nič to nezmení. Romana je z teba zničená a chováš sa tak divne, že už sa to nedá povedať. Proste čo bolo bolo a teraz nie je nič."

Rozosmútilo ma to. Rozhodol som sa, že nedeľu využijem na prechádzku. Zrejme na mňa všetky emócie zabudli. Lebo stále som sa cítil úplne v poriadku. Sotva som vyšiel von, uvidel som Simonu. Chcel som jej to všetko vysvetliť. Pribehol som k nej a zavolal: "Ahoj Sima. Rád ťa vidím." No odrazu som sa pozeral do tváre celkom inej dievčiny, ktorá povedala: "Prosím? Ja som Martina. A kto ste vy?"
"Pardón. S niekym som si vás pomýlil."
"To nevadí. Pekný deň vám ešte prajem" povedala tá dievčina a pobrala sa svojou cestou.

Ako som sa mohol tak zmýliť? Čo sa to deje? No odrazu som si uvedomil, že Simona nebola len v Martine. Ona bola úplne všade. Všade som ju videl, celý deň hrali naše piesne a v novinách dokonca písali o Simonách. Všade som videl Simonu, všade bola Simona, všetko bola Simona.

Už som mal pocit, že sa zbláznim. Toto bolo hádam to úplne najhoršie za celý týždeň. Najprv rozchod a teraz všade samá Simona. Myslel som, že mi prepne. Chytil som sa za hlavu a začal som utekať domov. Už som chcel byť z tejto nočnej mory preč. Už som pochopil, čo ma bude sužovať posledný deň. Neustály pocit, že vidím svoju Simonku. Ona ma sužovala.

A keď som prišiel domov, hádajte kto mi sedel na gauči.
"No som rada, že si sa konečne dostavil. Bol si tam dlhšie, než som si myslela. Už som sa bála, že si tam dostal infarkt. To by bola škoda. Obzvlášť, keď sa už všetko blíži ku koncu."
"Simona? To si ty?"
"Nie. Nie som. Len som zosobnená v jej podobe. Lebo je to práve ona, koho dnes všade vidíš, cítiš, počuješ a vnímaš. Normálne sa ti občas stane, že máš pocit, že stretneš niekoho známeho. Teraz len jedinú osobu. Simu. Ale úplne všade a stále. Nie je to zábava?"
"Tak to teda nie je. Už ma prosím ťa netrápte. Všetci. Celý týždeň vyzerám ako úplny idiot a stálo ma to kamarátku a dievča."
"Zajtra budeš mať nad všetkým možnosť popremýšľať. Ale jedno ti poradím. Na Simonu zabudni. Tak ako ja a všetky tam dole je to len ilúzia. Možno by si sa mal zamyslieť ale nad tým, čo urobíš s Romanou. Zajtra si to neposer."

Po tomto "Simona" alebo čokoľvek to bolo odišla a osamel som. A rozhodol som sa okamžite spať. Mal som toho dosť.

8. Deň

Keď som sa toho pondelka zobudil, už som sa nevedel dočkať, až prídem do školy. Chcel som horoviť s Romanou. Vysvetliť jej všetko a ospravedlniť sa. Ale nie tak ako v stredu. Normálne. Našiel som ju v triede a hneď som sa k nej pobral. Chcela niečo namietať, no ja som ju predbehol. "Romi. Moc ma mrzí, to čo sa posledné dni stalo. Prosím ťa. Nešla by si so mnou na chodbu? Vysvetlím ti všetko, čo som chcel už v sobotu, len to dopadlo tak ako to dopadlo. Všetko ti poviem."
Chvíľku rozmýšľala, no potom vstala a pomaly sme obaja vyšli z triedy.

Keď sme ostali sami, povedal som jej to:
"Vieš Romanka, stalo sa to, že som si niečo myslel. Že ak prežiješ celý deň len s jedným jediným pocitom, tak je to lepšie ako keď sa ti to neustále strieda. A tak som mal veľmi pestrý týždeň. Celý týždeň som mal v sebe len jeden pocit. A išlo to takto - Smútok, Hnev, Svedomie, Láska, Samota, Šťastie a posledné bolo, že som všade videl Simonu. Keď si to dáš dokopy, tak pochopíš, prečo som bol taký divný. A chcem to napraviť. Dáš mi ešte šancu?

Romana opäť váhala, no potom povedala: "To je ten najneuveriteľnejší príbeh, aký som počula. No najhoršie je na tom to, že neklameš. A máš u mňa novú šancu. Ale už si ju nepokaz prosím ťa. Posledné dni som sa ťa skutočne bála." Na to sa usmiala a obaja sme sa vrátili do triedy.

Ubehlo pár mesiacov od tejto udalosti a zo mňa a Romany sa stal pár. A čo Simona? Na ňu som úplne zabudol. Vídavam ju síce občas vonku, no maximálne jej zakývam. Romanku mám oveľa radšej. Spojila nás jedna moja veľká chyba. A neľutujem toho. Teraz som tomu všetkému rád. Tým, ako som Romanku trápil som si ju nakoniec získal. A posledným pocitom, že som všade videl Simonu som si uvedomil, že sa ku mne nehodí. Nikdy na ten týždeň nezabudnem. No nikdy by som ho už nechcel prežiť znova. To vám garantujem.

Koniec

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu