Veronika

Po rokoch som pred dverami
Kamarátky Veroniky
Snáď budeme chvíľku sami
Nevideli sme sa roky

Pomaly otvára dvere
10 rokov dobre vidím
Pozriem do jej smutnej tváre
A takto ju pozdravím:

"Ahoj milá Veronika!
Zostarla si za tie roky
Za tebou je malá Ninka
Čo už robí prvé kroky

Podobá sa na maminku
Má tie tvoje hnedé oči
Dáš mi jednú malú chvíľku?
Prosím, nie som náročný

Dcérka vyzerá byť šťastná
Ale ty, to veru nie
Prečo vnútri si tak prázdna?
A prečo cítim, že to viem?"

Veronika chvíľku váha
Potom ale kývne hlavou
Odrazu je duša nahá
A povie svoje prvé slovo:

"Ahoj, tiež ťa rada vidím
Toľko sa už zmenilo
Teba ale stále ľúbim
Si vždy mojim priateľom

Môžeš vidieť moju dcérku
O ktorej som písala
Nechceš ďalej ísť na chvíľku?
Chcem sa s tebou rozprávať."

Prejdem dvermi do jej bytu
Vyzujem sa, idem za ňou
Všetko z nej, to všetko je tu
Všetko zložené z jej snov

V obývačke usadí ma
Naleje mi dobrú kávu
Príde za nami aj Nina
Ticho vníma našu vravu

"Ostala som celkom sama
Len so svojou dcérou
Na cestách je samá jama
skončila som s vierou

Manžel ušiel s nejakou mladou
Keď som bola tehotná
Zmierila som sa už s pravdou
Hoc som z toho nešťastná

Žijem vlastne len pre Ninku
Len v nej vidím dôvod žiť
Pred sebou máš Veroniku
Ktorá nemá vôbec nič"

Smutno je mi z týchto slov
čo mi teraz vraví
Už necíti teplo snov
Na duši len rany

Objímem ju poviem: "Roni
Budem ti vždy na blízku!
Budem lepší ako oni
A aj na tú tvoju dcérku.

Vždy som len po tebe túžil
Vždy som bol tvoj kamarát
Teraz splním čo som sľúbil
Lebo mám ťa stále rád

Vravel som, že nesklamem ťa
Teraz ti to dokážem
Pre teba a tvoje dieťa
Len pre to tu ostanem."

Objímam ju, usmeje sa
Zdá sa, že je znovu šťastná
Takto usmiať stále vie sa
Moja Veronika krásna

 Blog

19 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu