Trocha neskoro

I vám sa už určite stalo, že ste sa nevedeli rozhodnúť, či prijmete ponuku na čosi vážnejšie, ako je len priateľstvo. Mne sa to stalo takpovediac nedávno. Zo začiatku sa mi zdal veľmi milý a sympatický, no časom to ustalo. Začala som o ňom zmýšľať trocha inak. Niekedy, keď sme si len tak písali sa mi zdalo, že je akýsi iný, akoby začal byť namyslený alebo čosi podobné. Začala som mať pochybnosti a tak som sa s radou obrátila na priateľky. Tie mi síce poradili skúsiť to, vraj: „Zato nič nedáš, môžeš len získať a nie stratiť.“ No našli sa aj záporné odozvy. „Nie on nie je pre teba dosť dobrý, máš na lepšieho.“ Tak uznajte, že som mala právo na pochybnosti. No polemizovala som nad tým asi dosť dlho. Prednedávnom som si všimla, že sa mi neozýva, neprezváňa, nepíše. No ozval sa. S tým, že je šťastne zaľúbený a má novú známosť. Až v tej chvíli som si uvedomila, čo som stratila. Uvedomila som si, že som mala povedať áno, pretože som k dotyčnému predsa len čosi cítila. Najprv ma táto správa nijako nezasiahla, no po čase, keď som nad tým uvažovala som prišla na jediné. Spravila som veľkú chybu. No čas už nikdy nevrátim späť. Viem, že mám len hlúpych 15 rokov a mnohý si myslia, že z tejto platonickej lásky raz každý vyrastie a netreba sa nad tým trápiť. No v tejto chvíli mi nepripadá iné riešenie, ako nad tým takto uvažovať, za vhodné. Raz to určite prebolí a i na mňa sa usmeje šťastie, no kedy to bude? Pätnásťročné dievča ma predsa len z iného uhla pohľadu odporný život a rozhodne nie taký, ako si vätšina myslí. Nie je to ten známy pohľad cez ružové okuliare.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu