Konečne som v bezpečí, tu je môj pravý domov,
ďaleko od ľudí, v tieni stáročných stromov,
nájduc pokoj tu končím svoju dlhú púť,
len v tomto lese viem v šťastí zostarnúť...


Vôňa bylín a šepot hory uzdravili môjho ducha,
objavil som pravdy, ktoré mnohým nájsť ich neprislúcha...
Jej pôda, voda, vzduch, či hrom
oživili moje zmysly, nastal zlom...


Behám po jej vrchoch a napájam sa z jej čírych prameňov,
ona je so mnou a ja som navždy s ňou...
Neskutočné pocity vo mne vyvoláva,
svojou krásou všetkým známa,
milovaná Orava...


So ženou a deťmi zdieľam kúsok zeme,
v skromnosti máme všetko, čo len chceme...
Bez peňazí, bez hriechu a bez závisti...
Vierou v Boha a láskou k sebe sme si istí...


Behám po jej vrchoch a napájam sa z jej čírych prameňov,
ona je so mnou a ja som navždy s ňou...
Neskutočné pocity vo mne vyvoláva,
svojou krásou všetkým známa,
milovaná Orava...

 Blog
Komentuj
 fotka
armita  14. 1. 2010 20:22
Oravienka moja

krásne napísané
Napíš svoj komentár