Neviem aké máte vzťahy doma s rodinou. V mojich 26 začínam mať pocit že už jednoducho nevládzem žiť s tou mojou. Uchyľujem sa k veciam byť doma čo najmenej. Bez priateľov je to bohužial niečo ako samo tríznenie. Kde sa mi len všetci podeli. Zo základnej sú všetci feťáci alebo alkáči, zo strednej sú všetci mimo SR a na VŠ si moc priateľov neurobíte.. teda ak nie ste na intráku. Občas sa zamyslím či som naozaj taký vajgel že jediný kto mi zavolá je môj starý otec kiež by žil večne. V podstate si sračkami prechádzate sami, nemáte komu sa zdôveriť ak máte zlý deň alebo ani sa podeliť ak máte pekný deň. Ľudia vás obchádzajú a jediný kto si vás všimne je vandrák čo chce 50 centov na "chleba". V práci je to iné, tam vás berú v podstate ako spolubojovníka ale to je všetko. Len "berú". Priateľstvo chce zážitky a prekonávanie spoločných prekážok. Je zložité niečo také získať a pritom tak ľahké stratiť. Mal som oporu v mojej priateľke ale tá to vzdala a vybrala si vhodnejšiu variantu. Potom sa už začnete zamýšlať že tým vajglom naozaj ste a ešte k tomu nahraditeľný vajgel. A možno si nezalúžite mať priateľov. Ibaže. Iba žeby vám život ponúkal možnosť vzdať sa života tu a ukazoval vám, že vy tu vlastne ani nepatríte. Mali by ste žiť inde, pretože život kde ho teraz prežívate vás nenapĺňa ani pri činnostiach, ktoré milujete. Paradoxom ostáva že je vo vás pri tom toľko priateľstva a lásky len ju nemáte komu darovať. Akoby o to nemal nikto záujem a bola to prebytočná komodita.. a zrovna teraz v tejto spoločnoati aká irónka. Za tú dobu čo som na svete som si však všimol jedno. Najlepší priatelia sú tí, ktorí to nemali v živote jednoduché. Tí vas neopustia nikdy ak im to viete vrátiť a podržať ich. Akoby si niekto dokázal viac uvedomiť hodnotu ľudskej dôvery a niekto si ju pre zmenu ani neuvedomil. Nejde ani tak o to koľko pohárov s ním/ňou vypijete ale to že sa búď vrátite obaja alebo ani jeden. Ak nedokážete obetovať život tak si myslím že o priateľstvo nejde.. môj skromný názor. A kto v tejto pohodlnej dobe plnej moderných výrazov, technológií, sarkastických trollov, egoistických kreatúr bažiacich po svojom ukájaní a iných nepodstatných vecí by mal záujem obetovať život pre niekoho iného? Asi už len romantickí hrdinovia z knižiek a nejaká ta zabudnutá duša, ktorá si váži to čo je pre iných samozrejmosťou.
Úvaha
Komentuj
12 komentov k blogu
1
klidopido
26. 9.sept. 2017 22:34
Najväčší pocit samoty má človek po celom dní plnú hlavou myšlienok a nemá ich s kým zdieľať. A je to pravda. A je to krutá pravda. Ľudia tú sú. Priatelia tú sú. Ale nie vždy - pretože vekom a časom sa vaše cesty rozchádzajú a vidíte sa zriedkakedy. Ale pravé priateľstvo pretrvá. A pritom s niektorými ľuďmi stačí komunikácia a môžu sa z nich vykľúť dobrí parťáci na spoločné zážitky.
2
@klidopido to súhlasím. Najhoršie je keď ťa niečo silné postretne a ty zistíš že aha nemám sa s kým o to podeliť. Horšie je to už len vtedy keď to v sebe dusíš roky a človek sa sústredí len na negatívne veci. Vtedy to vie poriadne zlomiť človeka si myslím. Buď ho to pochová alebo má piči.
4
@espero Smutné je, že vďaka tomu, že človek to nevie sám spracovať je to problém a zlomí ho to.
A zlomilo ma to niekoľko krát. A potom prišlo to, že som prezrel. Začal som sa na veci pozerať v inom svetle. Asi reálnejšom a popravde je viac - pozitívne, akoby sa zdalo. Viem z úplného neúspechu urobiť príležitosť - ktorá znova vyústi v neúspech až kým nakoniec uspejem.
Bolo to ako prejdenie valcom, kým som sa uvedomil.
A jedinú vec môžem poradiť hocikomu s takýmto problémom.
Určiť si cieľ. Alebo nájsť hobby. Voľnočasovú aktivitu, chodiť na kurz. Niečo, čo ťa baví. Tam spoznáš ľudí s, ktorými sa budeš mať o čom rozprávať. A kto chce čas si na to nájde a dá sa na tých kurzoch dohodnúť na rôznych režimoch.
Vždy to ide.
A zlomilo ma to niekoľko krát. A potom prišlo to, že som prezrel. Začal som sa na veci pozerať v inom svetle. Asi reálnejšom a popravde je viac - pozitívne, akoby sa zdalo. Viem z úplného neúspechu urobiť príležitosť - ktorá znova vyústi v neúspech až kým nakoniec uspejem.
Bolo to ako prejdenie valcom, kým som sa uvedomil.
A jedinú vec môžem poradiť hocikomu s takýmto problémom.
Určiť si cieľ. Alebo nájsť hobby. Voľnočasovú aktivitu, chodiť na kurz. Niečo, čo ťa baví. Tam spoznáš ľudí s, ktorými sa budeš mať o čom rozprávať. A kto chce čas si na to nájde a dá sa na tých kurzoch dohodnúť na rôznych režimoch.
Vždy to ide.
5
cítim to rovnako..najhoršie, že už ani nemáš po čase chuť sa niekomu zdôveriť a vybudovať si tak nové priateľstvo, ktoré by možno stálo za to, ale keď už raz stratíš dôveru v ľudí, je ťažké si ju znovu vybudovať a tak máš iba viac a viac povrchných "priateľstiev"
6
@sashinushka to vobec nie je najhorsie. to je prave znamenie zmierenia sa so stavom reality vdaka ktoremu prestanes plytvat energiou.
len sa za nim treba naucit este druhy stupen, prestat mat potrebu "zdoverovat sa", to je tazsie, ale zas dvojnasobne uzitocnejsie.
len sa za nim treba naucit este druhy stupen, prestat mat potrebu "zdoverovat sa", to je tazsie, ale zas dvojnasobne uzitocnejsie.
7
@midnight ja praveze vobec nepatrim k ludom ktori pocituju potrebu zdoverovat sa, to nie, ale po istom case ti vsetky tieto psedupriatelstva pridu rovnake... nic ti nedavaju, okrem pocitu docasnej spolocnosti..
8
@sashinushka ja som dospel k tomu, že už tie pseudopriateľstvá neudržujem. Po rokoch už jednoducho vieš rozoznať kedy tomu druhému na tebe záleží a kedy robíš niekomu len spestrenie jeho života. Treba začať pracovať na tom aby si šťastie človek tvoril sám a nebol závislý od toho čo ti dá druhý. Takto potom ,ak nemáš životného partnera, nakoniec zistíš že si na všetko sama. Čo je v podstate pravda ale ak nie je s tým človek zmierený, tak ťa to len vnútorne devastuje. Keď prídeš do bodu, že vieš byť šťastná aj sama, tak uvidíš ,že máš otvorený celý svet. Aspoň v to verím a o to sa snažím.
10
Citim sa rovnako... No veľmi si nemyslím ze ľudia , čo uz niečo prežili su vernejši.. Alebo len ja mam inu skúsenosť
11
@evkasv zle som to zadefinoval. Ľudia, ktorí nemali moc veľa priateľov ,tak sú vernejší. Ľudia, ktorí boli väčšinou outsidri v spoločnosti, pretože ich tak spoločnosť zaškatuľkovala.
Napíš svoj komentár