Cítiš sa sám v tomto svete? Príde ti, že na tej úrovni žitia, na ktorej sa nachádzaš ty ,už nikto iný nežije. Cítiš sa obyčajný pre niekoho špeciálneho. Možno ani toho špeciálneho nehľadáš ale len niekoho k sebe rovnako obyčajného ale obaja vieme, že by bol aj tak špeciálny. Občas si človek idealizuje realitu, pretože nebýva konfrontovaný s jeho ideálmi. Má dojem, že keby človek bol, vyšší, krajší alebo múdrejší , tak sa v jeho šťastí niečo zmení, život sa zjednoduší. Pravdou je, že krása je príliš prchavá a až moc subjektívna. Dokázali by ste si predstaviť niečo pekné a zvnútra zhnité? Ako do toho zahryzávate a ten hnis vám tečie po brade. Tak nejako to funguje s idealizovaním vecí.
Človek chce niečo čo nemôže mať, ale čo ak to mať môže? Zrazu by ste zistili ako sú tie veci obyčajné, že všetko čo ste chceli je vlastne len pozlátko a aj tak všetko je v základe rovnaké, prídavnú hodnotu dávate do toho vždy a jedine len VY. Ak sa nenaučí človek existovať z maličkostí a nedokáže pochopiť, že centrom jeho vesmíru je v skutočnosti on sám , že nepotrebuje peniaze k úsmevu, nepotrebuje spoločenské uznanie, nepotrebuje sa obklopovať krásou a nepotrebuje byť ,tým kým v skutočnosti ani byť nechcel, tak nezistí čo to šťastie naozaj je. Šťastie je rovnako prchavé ako krása akurát od krásy je časovo neobmedzené a môže trvať večne. Naozaj chceš byť ideálnym? Urobí ťa to šťastným? Svet je rozdelený na mnoho kultúr a mnoho vnímaní ideálov, každá kultúra v rôznych časoch mala odlišné ideály. Odlišné názory na život, odlišné názory na šťastie. Mali by byť teda krása, šťastie a pohľad na život pravdivým názorom našej spoločnosti v tejto dobe?
Nemyslím si, že selektovanie a kastovanie (to sa v skutočnosti deje) na základe abilít je cesta. Je naozaj dobré že každý je iný, odlišnosť robí planétu živou a pre život dôležitou. Veď čo by sa stalo keby sme neboli my menej príťažliví potom by tí viac príťažliví stratili príťažlivosť. A keby boli všetci zvláštny, tak by z nich nebol nikto zaujímavý. Veľkosť nerozhoduje rovnako ako nerozhoduje sila, rozhoduje túžba a viera vo svoje schopnosti. Veď koľko namakaných chlapcov by naozaj položilo život za svoju polovičku. Koľko ľudí by sa vedelo obetovať pre iného. Ide o lásku? Iste ,ide o lásku ale ide vždy aj o niečo viac. Prekonávať svoj vlastný strach. Strach je kľuč ktorý odomyká dvere do ktorých chcete vojsť. Najprv ten kľúčik treba vybrať z vrecka a neobávať sa či ste si vybrali správne dvere. Ak sa porozhliadnete vôkol seba zistíte, že dverí pre ten váš kľúčik je mnoho a ktorékoľvek z nich môžete skúsiť odomknúť. Určite sa nie vždy všetky otvoria ale kto povedal ,že práve tie dvere sú naozaj tie, ktoré ste chceli otvoriť?
(v ďalšom blogu Čas ako chlapík čo vás tlačí zozadu)
Úvaha
Komentuj
6 komentov k blogu
1
cos45
4. 10.októbra 2017 18:49
Najprv sa treba naucit, ako najst seba. Potom sa clovek cely zivot uci, ako sa vyrovnat s tym, co nasiel.
3
Co je vsak pozoruhodne je to, ze sa menime. Neustale. Nase rozhodnutia formuju to, cim budeme. Nase myslienky sepkaju, co je spravne a co nie je spravne a niekedy je treba sa lepsie rozhliadnut, aby sme ziskali vacsi obraz o vsetkom a uvazovat racionalnejsie. Nemozno sa vsak zriect osudu. Z dlhodobeho hladiska smerujeme vzdy urcitym smerom, aj ked mame iluziu, ze o tom rozhodujeme. Faktom je, ze v zivote cloveka cas od casu pride take obdobie, kedy jej nuteny v sebe vsetko prekopat od zakladov. Optimalizovat jednotlive casti, aby mohol dosiahnut zelaneho vykonu (efektivity).
4
len nerozumiem tvojej otázke. Človek chce niečo čo nemôže mať, ale čo ak to mať môže? takbud to može mať alebo nie... ale pravdepodobne sa jedná o filozofickú otázku
Napíš svoj komentár