Vnímanie času je zaujímavý zmysel. Áno nazval by som ho zmyslom aj keď nepatrí k forme, ktorú cítite priamo. V podstate nás obieha, tečie pomedzi prsty, nedá sa chytiť a nedá sa ovplyvňovať. Ale aj tak sa dá cítiť. Cítim ho v nádychoch, cítim ho v momentoch, ktoré sú viac ako len zimomriavky na rukách a hrudi. Môžete ho ohýbať v určitých momentoch, spomaliť alebo zrýchliť, môžete ho nenávidieť alebo milovať. Čas je perpetum, ktoré nemá návratný mechanizmus a tým pádom sa ťažko chápe. V konečnom dôsledku je čas ako taký asi najvzácnejšia vec v našich životoch. Neexistuje nič čo by váš život tak ovplyvňovalo a nútilo nás prehodnocovať rozhodnutia. O tom vám povie nejeden starší človek a ľudia ktorým čas chýba.
Keby som si ho mohol predstaviť, tak je to ujo s hodinkami na rukách, a nie jednými ale rovno dvadsiatimi. Ten ujo čo vám vždy povie "je načase". Bohužiaľ nemá zmysel pre humor, nie je taktný alebo priateľský. Ale môžte si byť istí, že sa zachová rovnako v každej situácií. Nenávidím ho preto lebo ,keď som chcel aby sa čas na chvíľu spomalil "navždy", aby mi veci neprekĺzli ako piesok, tak sa na mňa vybodol. Milujem ho preto, keď som potreboval, vedel byť prajný. Vedel liečiť a zahojiť vám rany. Je to v podstate dobrák so smutnými očami, ktorý nemá na výber. To čo som si na ňom všimol a nemám rád, je jeho neochvejná túžba vás stále tlačiť dopredu. "Musíš toto a toto, nemáme čas" dovolí vám porozhliadnuť sa dozadu avšak pre neho je dôležité aby ste kráčali vpred. Nepovie vám to však na rovinu, len vás jemne strká vpred a vy netušiac čo sa deje, niekedy nevnímate realitu a nakoniec ,keď sa preberiete zistíte, že ujo vás potlačil ďalej ako ste chceli. Čo mu na to poviete v takej situácií? najradšej by som mu tie hodinky pretočil kolo krku.. ibaže si poviem: asi to tak malo byť. Veď už vzal mi detstvo, vzal mi nevinnosť, teraz sa snaží brať mi mladosť... niekomu vzal viac ako len to. Niečo by chcel stále brať. Kleptoman jeden.. už viem kde tie hodinky pobral.
Keď som sa zaujímal o čas ako taký, dozvedel som sa, že jediná možnosť je posúvať ho vpred. Nikdy nie dozadu. Viete posunú čas o roky dopredu avšak stálo by vás to omnoho viac ako si viete predstaviť. Ale funguje to na princípe gravitácie a rýchlosti, ako vo filme Interstellar. Nájsť dostatočne veľkú planétu s obrovskou gravitáciou a hlavne dostatočne rýchle vozidlo.. najlepšie ak by dosiahlo rýchlosť svetla... no a museli by ste to hlavne prežiť . Fyzika .. teta, ktorá pozná uja s hodinkami asi najlepšie. Akurát, že vám neprezradí výsledok rovnice, chce aby ste si ju riešili sami a je jej jedno, že tam je chyba. Takže čas ohnete, maximálne spomalíte.. smutné pre tých čo sa chystali vrátiť v čase.
Bolo by fajn ak by existoval nejaký repelent proti ujovi s hodinkami. Ale chcel by to niekto? žiť navždy? možno by stačilo naozaj len vedieť spomaliť čas, vedieť sa nadýchnuť v ten správny moment. Uvedomiť si čo som, kde som a čo znamenám. Akú mám možnosť behať po najkrajšej planéte v široko okolí vesmíru. Uvedomiť si, že napriek tomu zlému čo mi čas priniesol, prinesie, tak mi priniesol hlavne to najdôležitejšie .. ten čas samotný. Mal som nejaký čas. Dal mi možnosť tu byť a vnímať. Pred tým som to nikdy nerobil ale občas idem do záhrady len na to aby som vryl ruky do zeme a mohol držať hlinu, vdýchnuť tú realitu z plných pľúc.
Nikto nevie koľko má času, a toto tajomstvo je jedno z najdôležitejších, ktoré treba zachovať.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
vreskot000
3. 12.decembra 2017 17:10
veľmi dobrý článok, a je smutné, že nik naň nezareagoval. k článku. pozri. taký je život. nič s tým nenarobíš. čo sa týka času... minulého budúceho, je okliešená veta, že ako sa zariadiš tak bude... ani by som nepovedal. skús to prijať. sú veci ktoré nezmeníš, ale môžeš zmeniť celkovo ten pohľad na situáciu, potom to nemusí byť také hrozné
Napíš svoj komentár