piesok a štrk vdychujem
Objíma ma čierne svetlo
nad zemou si biedne kvetlo
Spomínam na staré šasy
keď mi vietor hladil vlasy
Mokrý dážď mi kúpal telo
ktoré donedávna bdelo
Zisťujem že čas sa kráti
naspáť ku mne sa nevráti
Pomaly tu mizne vzduch
z dušičky sa stáva duch
Ako poviem že chcem žiť?
Srdce moje ráči biť
Oči nespatria ranný svit
objíma ma z dreva kryt
Susedom mi je krt slepý
dážďovka sa do mňa lepí
Zemina ma obkrúca
prachom prepľňa pľúca
Mŕtva som a budem už
spánok je môj verný muž
Svokrou sú mi kamene
pomôžu mi v premene
Život nad mnou zaťahujem
hmyz na hody pripravujem
Bude jedla veľmi veľa
kosti - zvyšky z môjho tela
Zbohom lesná zeleň stromov
aj vy – množstvo silných hromov
Zbohom slnka krásne teplo
na chladný mráz si sa preplo
Stala sa nečakaná vec
smť si ma našla preds´
Uniknúť sa pre ňou nedá
zakrýva ju tvár pobledá
Na dne jamy leží kostra
pred koncom som bola postrach
Minulosť som pre ľudí
smútok to v mne prebudí
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár