po okrajoch ich stupníc pomaly usadal prach
vo forme miniatúrnych...
Možno v podobe miniatúrnych ulít.
Uzlov strachu v závetrí kamenných múrov
organy vrieskajú
Kto sfúkol plamene?
Kam podeli sa kópie duší z tohto sveta?
Živé-neživé
Sami nevieme čomu veriť
len odtlačky prstov na zadýchanom okne
a jagavá chuť Tvojich slín
Každý bozk je ohňostroj
vybuchuje nekonečno krát ešte dlho dlho po tom
tak ako prvý krát vtedy tam isto si spomínam
Pred dvomi rokmi
s úsmevom rovnako
sme z toho na mäkko
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
kemuro
24. 12.decembra 2012 05:02
chcel som si želať, aby som mohol dennodenne pomaly umierať z tvojich básní. našťastie som si uvedomil, že sa to už deje.
Napíš svoj komentár