(scéna: upravená ulica v širšom centre menšieho mesta, bytovky zo 6O-tych rokov s predzáhradkami, odprakované auta, lampy na každom desiatom kroku)
ON: "Ha, ha, ha, ha, you´re heaven, ha, ha, ha, ha, we radiate..."
ONA: Čo si to pospevuješ?
ON: Goldfrapp - We radiate
ONA: Nepoznám...ja si frčím na Prago Union.
ON: Áno, viem...tiež mi s tým už lezieš na nervy.
ONA: Ale nó...musíš byť zase odporný?
ON: Áno, musím... Prepáč, ale vidíš sa niekedy? Je to otravné! Jebneš si do ucha slúchadlo a druhé sa ti hompáľa len tak voľne na koze, vypeckuješ si to tak, že to počujú aj ostatný aj bez toho, aby stáli priamo pri tebe! Človek ti niečo rozpráva a ty sa tváriš že počúvaš, miesto toho počúvaš hudbu a keď sa ťa niečo opýtam, tak sa začneš rehliť, že ty si práve teraz počúvala. Chceš aby som to zopakoval, lenže ja sám už ani neviem, čo som hovoril... A keď je človek nasraný, snažíš sa mu to uľahčiť tak, že sa začneš smiať a recitovať to, čo ti práve hrá do ucha a prejdeš od toho úplne k niečomu inému, najčastejšie začneš hovoriť o sebe samej a to nikoho nebaví počúvať, prepáč...Hlavne nie vtedy, keď sa najprv zachováš takto!
ONA: No prepáč... (urazí sa a odíde od neho k zvyšku skupinky pred nimi.)
ONA2: No poď! (všimne si, že ONA je urazená, zaostane za skupinkou a počká, kým ju ON dobehne) Čo sa stalo zase?
ON: Urazil som ju, lebo som jej povedal, že ma rozčuľuje, keď robí niektoré veci, ktoré robí...
ONA2: A ty si čakal, že to pochopí? Kedy dostaneš rozum?
ON: Asi nikdy. Ale bol by som rád, keby ho dostala ona... Veď sme sa o tom u mňa už rozprávali, nie? Vieš ako to je...
(napadne ho, či jej môže vlastne veriť veriť)
ONA2: Jéj, čo to máš na ruke?
ON: To? To je len taký sammlung na ruke, nič viac...Vieš?
ONA2: To je z Pohody?
ON: Hej. A toto je Grape.
ONA2: Bol si tam? Bože, aj ja som chcela, aj minulý rok, ale vôbec mi to nevyšlo... Ako tam bolo? Nie nie nie, nehovor mi! Len budem závidieť. (rozosmeje sa)
ON: Bol to orgazmus!
ONA2: Ach... Aj Grape?
ON: No, to už menej... Obťažoval ma tam ex. (zasmeje sa) Šli sme tam, boli sme dohodnutí, že ja so segrou budeme mať stan vedľa nich a všetko vyzeralo fajn. Potom vytiahli fľaše a po fľašiach trávu a nakoniec sme zapíjali ešte slivku čajom z hríbikov a on začal byť nepríjemný... Rozbehli sa mu ruky po mojich nohách. Preplazili sa mi až k penisu. Začal sa mi s ním hrať. Vytiahol som mu tie ruky von a odtiahol sa. Povedal mu nech prestane a že idem preč, keď sa bude pokúšať ešte o niečo...
ONA2: Prasa jedno! A on?
ON: Potom ma ešte volal s ním do sprchy... Ale nešiel som pochopiteľne. Už som sa hanbil len za to, že mi pichol ruky tam, kam mi ich pichol... Veď ma doma čaká priateľ! Myslel som si...Nie? A okrem toho... Už ma vôbec nepriťahoval. Stal sa pre mňa kamarátom. Nevzrušoval ma...nič.
ONA2: Jasné jasné... kokos... poslala by som ho do riti... A to len kvôli tomu?
ON: Nie nie (zasmeje sa opäť) Potom sa spustila strašná búrka a vytopilo nám stan. Všetky veci nám v stane plávali ako v bazéne. Bol to strašne komický a zároveň nepríjemný pohľad. Jasné, ešte cez deň som schytal astmatický záchvat, ale tá búrka rozhodla... O tretej ráno som zavolal taxi a odišli sme...
ONA2: No škoda...Ale, aspoň si videl, čo si chcel, nie?
ON: Jasné... (žmurkne na ňu) Inak, kam to vlastne ideme?
Obraz 2
(scéna: tá istá ulica, len pohľad z druhej strany. Na streche jedného auta sedí mačka. Všetci sú hluční, lebo majú vypité)
ONA: A ježíšbože...ty si tak-taký hajzel...ale aj tak ťa lu-lúbim (vlečie sa zavesená na rameno a dá mu pusu na líco, ON sa s ňou smeje s hlavou zaklonenou do zadu, ani nevie na čom)
ON: Drž už piču a nehneva-hneváš sa?
ONA: Ale viešže nie... Ako by som mohla? Šak si mal pravdu...
ONA2: Ale si sa urazila tykrava!
ON: Že sa urazila? Jak deco! (smejú sa)
ON2: Hej, veď sa ona vždy musí uraziť, nie?
ON: Hej ty, jak pekneroz.rozprávaš. Aha on jak pekne rozpráva ešrte! (ukazuje na JEHO2 a smeje sa)
ON2: Lebo som nejebal do seba jednu vodku za druhou a nebrzdil ich striedavo pivom a fernetom, vieš?
ON: Bože...továžne? No a čo... NO A ČO! (začne mávať rukami nad hlavou a vykrikovať na celú ulicu a smeje sa ako blázon)
NO A ČO, NO A ČO! NO AAAAA ČOOO!!! Mám v paži celú túto ulicu, celý tento svet! Môžem vás všetkých jebať tu, aby ste vedeli, áno aj teba... (ukazuje na skackajúcu JU k nemu. Ona sa smejúca na neho hodí a spadnú na kapotu auta)
ONA: Drž hubu, lebo... (smeje sa)...lebo...lebo...
(spustí sa alarm na aute)
ON: Dopiči zdekujme sa! (utekajú preč)
Vidíte? Je mi z toho na vracanie...a pritom, presne takéto veci robím. Ja, moji kamaráti, ľudia, ktorých vidím prvý raz v živote niekde a akonáhle je tam fľaša, do hodiny sme super kamaráti...A ráno potom čo? Sme len zbierky nechutností. Ako tie náramky z festivalov na mojej ruke. Tiež si niečo pamätajú. Špinia sa, starnú a opotrebúvajú sa. A tak isto my. Len sme špinavší... A než by sme si to niekedy priznali, radšej to nechceme vidieť a pozeráme sa omnoho radšej cez dno poldecákov. Je to úbohé, však? Hoci je to raz za čas. Keď si to uvedomím, hanbím sa pred sebou...a potom ešte tie problémy, ktoré ľudia občas medzi sebou riešia... Ktoré medzi sebou riešime... Ach...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár