Tak som mal tú česť dočítať túto knihu. Nakoľko som na Maxima počul množstvo chvál, bol som sám zvedavý, čo sa skrýva pod obálkou. Lenže ako to už často chodí, ani veľa kladných hodnotení od čitateľov ešte nemusí znamenať, že si knihu zamilujete. A tak nejako som to cítil ja, keď som prešiel poslednou stránkou "Mužských Interiérov."
Čo sa týka príbehu, tak si môžem dovoliť povedať, že ide o veľmi jednoduché dielko bez nejakej výraznej zápletky. Ide tu o veľkého podnikateľa Gregora, ktorého unavuje život so svojou manželkou a potešenie hľadá v milenke Šeri. Klasický príbeh, akých dnes v literatúre nájdeme mnoho. Plus sú tu ďalšie zápletky s ďalšími postavami, kde musím spomenúť Gregorovho syna Elvisa, Bývalého manžela Šeri - Filipa, ktorý je aj Elvisov učiteľ, Gregorov otec Teodor a ďalšie postavy, ktoré sa občas mihnú na stránkach.
Čo sa práve postáv týka, tak musím povedať, že už úvodná scénka s krvavým hovädzím sa mi zdala mierne prehnaná a rovnako aj veľká vnútorná nerovnováha Šeri. Najlepšie bol asi vykreslený Gregor. Je to dokopy jediná z hlavných postáv, ktorá sa mi aspoň logicky trošku spája do deja. Dobre vystihnuté črty a vykreslenie je výborné.
Ale čo sa teraz stalo? Prečo mám pocit, že akosi moc nepoznám pozadie príbehu? Prečo mám dojem, že v mnohých častiach ostalo niečo nedopovedané, alebo, že sa mohli situácie vyvinúť aj trošku inak. Priznám sa, že nemám rád v knihe, ak si ju dokážem predtým, než dočítam poslednú stranu predstaviť a vedieť ako skončí. A to bol presne problém Mužských interiérov. Koniec som presne čakal. Ohrdnutý chlap manželkou i milenkou, ktorej zdravotné problémy sa preukážu v plnej paráde a taktiež aj jej manželstvo s Karlom po páde Selmy zo strechy. Pre mňa priehľadné.
Ďalšie mínus je pre mňa aj to, že som celý čas nebol v žiadnom napätí. Akosi som stále čakal, kde budem celý vzrušený pretáčať stránky, no takéto miesto som našiel len jedno a to bola resuscitácia Šeri Lolou. Táto scénka bola jedna z tých najlepších v knihe.
Scénky s domom sú pekné, ale momentky, kde Lola vie, kde nájde kľúč, myšlienka domu a kohúta na streche mi prišli tiež dosť divné. Neviem. Asi som neni dozretý na takúto literatúru. Alebo to bolo jedno z Matkinových slabších diel. Inak som vnímal čítanie knihy "Aj Ja Teba", ktorá ma naopak dokázala vtiahnuť do deja tak, že som ju musel dočítať.
Ak by som mal ale Matkina hodnotiť podľa tejto jednej knihy, tak je to u mňa 2/5. Proste slabé. Nič prekvapivé, ani nečakané. Proste obyčajný príbeh na oddych. Nič viac, nič menej.
smejem sa kvoli tomu, ze u mna je to uuuplne presne opacne. Muzske interiery milujem a naopak, Aj ja teba bola pre mna obrovskym sklamanim a ledva som ju docitala.
prave pri muzskych interieroch som sa uplne najviac vedela stotoznit s postavami, prave si myslim, ze boli realne vystihnute, teda hlavne tri - Lola, Seri a Gregor. Ostatne sli nejak mimo mna.
v com suhlasim - ta bocna story s domom a novym manzelom Loly, sa ani mne moc nepacila, ale jednoducho som ju vnimala ako nutne zlo, aby pribeh neposobil tak jednotvarne a da sa povedat ze som ju proste odfiltrovala.
bolo tam proste vela momentov s ktorymi som sa dokazala stotoznit, ale uz to nebolo take nevyburene a prvoplanove ako Polnocny dennik, ci Laska je chyba v programe a preto u mna je to asi naj matkinovka
Mna na tych romanoch najviac vytacaju tie mena ako "Seri" "Henry" "Lola" a podobne. TO CO JE? A vobec s takymito autormi, co akoze pisu o zivote, kde ustrednymi postavami su antihrdinovia so skrachovalym zivotom, sa teraz roztrhlo vrece... Boze, vsetci nieco taketo teraz pisu. Proste nuda, nuda a este raz nuda.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.