Včera u mňa spala kamarátka, ládovali sme do seba vanilkový puding, ona z hrnca, že vraj to tak má rada, počúvali ticho, pozerali do tmy, spali a keď som sa zobudil, už tu nebola, presedel som skoro celý deň pri novinách a nemohol som sa sústrediť, a do toho všetkého rôznožánrová hudba a vonku fúkalo, až to na mňa večer prišlo, prekvapuje ma, že ma to ešte stále dokáže prekvapiť, že vždy o tomto čase, keď na začiatku jari po teplých dňoch prichádzajú mraky a vyzerá to na dážď, vraciam sa v spomienkach o rok, o dva, o tri dozadu, každý rok o jedno číslo viac, pozerám si staré fotky a počúvam Rain Song, môže za to slabý dážď, ktorý vtedy kvapkal, štyri vodky a jedna nekonečne dlhá stena budovy, taká jasná, že sa na nej odrážali tiene malých kvapôčiek, už si ani nespomínam, čo som hovoril, pamätám si azda len tie oči a "Musím sa už vrátiť, mokneme tu už hodinu, budú sa o mňa báť...", najjemnejšie ruky, ktoré sa ma kedy dotkli a nedefinovateľný pocit, bol som v tom až po uši, nikam som nešiel, len som sa tak radostne flákal po meste, mačacie hlavy svietili na žlto-ružovo-modro-zeleno-bielo, kráčal som po dúhe, a čľapotal ako káčer, toto už možno ani nie je pravda, len štylizácia, ale ktovie, boli tie vodky veľa alebo málo, alebo akurát, s každým rokom, ktorý odvtedy ubehol, som si obľúbil vždy ďalšiu stenu tej budovy, teraz už len stávam pred vchodom a čakám či sa niekedy otvorí, stretávam tam ľudí, ktorých nikdy nezastavila otázka, aký zmysel vôbec má taká budova, stretávam ľudí, ktorí k nej nemajú žiadny vzťah a možno ju ani nikdy nevideli, len počuli, ako som im naradostený volal, zmoknutý, nasiaknutý šťastím, že tomuto by neveril ani najväčší z romantikov, o dva týždne som volal sklesnutý, pod váhou kvapiek, Rain Songu, dlhej sprchy a stratených sĺz, že takýto koniec príbehu som nečakal, tak už niekoľko rokov zatváram vrátka, počúvam Rain Song, z diaľky pozorujem, o rok ma to určite prekvapí znova.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
petronellka  30. 3. 2010 21:13
mnam puding
Napíš svoj komentár