Aj ked bez teba mi je strašná kosa.
Niektorým sa zdám ako biela vrana z čiernou dušou.
To tým, čo vnímajú len odraz tváre v zrkadle
a na ľudí hľadia spoza odistenej zbrane.
Rozumiem ľudom z potláčanou túžbou po nehe.
Ked prechádzam zo svojim vnutorným drakom
cez opustené aleje.
Drakom čo je vo mne ukrytý
a s úškrnom mi nahovára,
že tentoraz beh po rozpálenej streche
nie je len márna snaha.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár