Zachmúrený vysoký chlapec s cigaretou v ruke kráčal ešte mokrou ulicou smerom k autobusovej zastávke.Jeho kroky boli tiché ako kroky ducha.Za ním cupitalo malé možno 5-ročné dievčatko.Zrazu zastal a to roztržité dievčatko narazilo do neho.Pokúsil sa na ňu prísne zatváriť, ale ona sa len len rozosmiala.Rozosmiala sa úprimne,tak ako to vie len dieťa.Chlapec sa na ňu nemohol hnevať,však to bola jeho malá sestrička.
Zrazu sa spýtala rečo je na zastávke ten starý písací stroj?
Jej veľký brat sa len záhadne pousmial a začal jej rozprávať veľmi zaujímavý príbeh.
V tom príbehu bol jeden starý pán a ten každú noc čakal na autobus, o ktorom vie,že nikdy nepríde a kým čaká,tak píše príbehy. A ráno,ked slnko ohrieva svojimi lúčmi ešte studenú zem,tak prichádzajú slečny z dlhými bielymi nohami a odnášajú jeho písací stroj. Ten pán vie,že sú to jeho múzy ,ktoré strážia jeho jediný majetok.A každý večer ked za svetla pouličných lámp vracia na zastávku,tak tam nachádza svoj písací stroj.Ale v prípade,že mužov autobus predsa len raz príde a on nastúpi,
múzy sa po ten písací stroj nikdy už nevrátia.
Chlapec dofajčil a zmĺkol.Dievčatko prerušilo ticho otázkou:A čo sa teraz s tým písacím strojom stane?
Neviem Eliška.Život rozhodne,tak ako vždy

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár