pár týždňové prázdno
a pár mesiacov plných... prešľapov.
dnešok.
škola vymeškaná, naši mimo krajiny, ja mimo u nás doma
zvláštny pocit prázdna po
tom
ako
som
vyprázdnia hlavu.
strašne ľahké drogy sú strašne ťažké v tom skurvenom vrecku plnom zápaliek.
od rozchodu som mimo, nevšímajte si ma, to prejde, keď teplota na teplomery klesne pod -273,15°C.
chcem sa reštartovať, prestať hybernovať a zlyhávať úplne všade.
všetko uniká pomedzi prsty a ja by smo najradšej len spala
vstala
dala si kávu
a išla spať.
zmätenosť.
"Dala by som si čaj a čítala si s Tebou v posteli Baudelaira.
Dali by sme si kávu a bolo by nám
strašne fajn."
Prepáčte. chce sa mi plakať, človek je na svete často
tak
sám.
"Every living creature dies alone." šepká z telky a ja sa ťa pýtam na Donnieho zmysel.
Pochop nejde o teba, hej presne o toho kto číta moje blogy.
Ja len zas potrebujem niekoho, kto ma stiahne k sebe a
ne
pus
tí
lebo sa cítim tak stratene.
Sľubujem, že ti ukážem môj svet
tak maličký
vtesnaný do jednej izby
a jedinej galaxie snov.
Nech si hocikto.
Prepáčte nezvládam rozchody.
Prepáčte nezvládam seba.
Prepáčte nezvládam byť teraz sama, všetko som posrala. Posledné mesiace, posledné roky.
Chodila a spala som so zbytočnými ľuďmi. Ublížila mnohým a nebola dosť dobrá.
Strata času
strata hrdosti.
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ale netusim co na to povedat