myslieť na všetko
a zároveň
na nič
si nepamätať
poriadne.
Lebo všetko sa stalo
bezcennou kópiu seba
a bez originálu
sa nedá
vnímať realita.
Spím
a za oknami svitá
nový deň, čo bude
rovnako sivý
prázdny
a plný vlhkého chladu
čo zachádza pod svetre
a pod obhryzené nechty
žlté od pričastého zapaľovania
tej iskričky
čo nie a nie sa rozhorieť.
Vdychujem sivý súmrak
a necítim rozdiel
lebo hlava zas utiekla
o pár krokov dopredu.
Bežím,
no nedokážem zachytiť
ani jedinú myšlienku,
ktorá by dokázala,
že stojím za to
aby som sa ďalej snažila
nezastať.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár