Lúče bežia ponad hory , horu teda. Hora bola ešte len mladá
Žienka , žinienka , ľanenka stojaca na jednom mieste , ktoré
Bolo piekné. Teda ona si to myslela dovtedy. Svišti išli okolo , len kúsok. A ona zahliadla niečo ... Zaujímavé. Ako sa dúšok po dúšku predierali k šťastiu. Eufórii. Tomu krásnemu pocitu , ked to stečie dole , usadí sa a oni bezstarostne bežia kade tade , kade kam , kade vôkol Hôrky. Ako im odlietavali kúsky duše.
A fantázia. Fantázia vyletela oknom a sľubovala , že už sa nikdy nevráti. Nezbednička. Zmenšila sa , omladla , schudla a zároveň zosilnela a už sa nehlásila tak často ako kedysi. Vlastne už vôbec. Behala si niekde medzi okienkom a oblakmi , ktoré sa snažili spojiť. Zrážali sa , s rozbehom , s granátom , s daždom a bleskom ale nevydalo. Nechceli ho nechať osamote.
Sníval. Lietal nad hlavami všetkých ostatných okolosniacich a. Zasa to prekliate a.
Ten sníval o tom ako keby nemal psa mal by mačku , a on o tom ako by hral tenis keby našiel oranžový piesok a ona o tom ako by mala niekoho rada tak normálne. Bez problémov. A nebola by ani náročná , len aby bol vysoký a smial sa. Mal ju aj jeho aj Hôrku rád.
Hlavne lastovičky. Lietajúc ponad hlavy snívajúceho o tom ako by si to s ňou rád vymenil a ako ona s ním. Že jej nôžky sú maličké a jeho. Hlava stála na jednom mieste a nie a nie a nie a nie a nie. Sa pohnúť tam kam by mala ísť. Možno aj preto. Ved on chce ísť niekam. Nie len hocikam. Ved môže ísť kamkoľvek. Vesmír je tak veľký. A možno by len chcel ísť do toho iného kde nájde zasa seba , len trošku iného a budú priatelia. Budú sa mať radi a budú spolu hrať tenis.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
igilik
5. 10.októbra 2011 19:23
Takéto blogy väčšinou nečítam, ale tento ma zaujal už od začiatku veľmi dobré
3
velmi pekna pocitova kolaz. skoda, ze to nikdy neuvidi tvoja slovencinarka. abo mozno je to dobre
Napíš svoj komentár