Ľúbiš ma,pretože som krásna alebo som krásna pretože ma miluješ? A miluješ ma ty vôbec?

Dvanásť hodín slasti si zničil jedným slovom.

Ked si povedal,že si najšťastnejší muž na svete ,že ma máš teraz konečne pri sebe ,iba ty a ja , po dlhom boji srdca a mozgu som tomu aj uverila.

Chcela som tomu uveriť. V rozprávku.
O nás dvoch.
O zlatovláske ,ktorú si prišiel oslobodiť.
Cítila som sa ako vo sne,ty si prišiel ja som nasadla do auta,nevediac kam ideme a či sa vrátim.
Po chvíli som sa vrátiť ani netúžila. Pri tebe som cítila všetky emócie ,ktoré som tak dlho skrývala pred samou sebou.
Nechcela som si priznať,že my dvaja...a či vôbec...ked sme tak odlišní, no pritom sme jedna duša.

Ležali sme ,spomínali...
Na všetko dobré i zlé...
Na lásky...
Na slzy, utrpenia...
Na naše začiatky...

Chytil si ma za ruku, objal.
Tvoja vôňa ma vždy dokázala ukľudniť...
Ten pocit, nevysvetliteľnej istoty,bezpečia...
Chcem ho cítiť znova a znova... IBA pri Tebe!
Ked sme si po 4 rokoch našli cestu k sebe,nič sme si nesľubovali...
Ved žijeme len raz. Tak si mi vravieval...
Lenže ja som žena a ty muž.
Ja chcem viac nežností, ty fyzický kontakt.

Hraješ hru,ktorú ja neuznávam.

Uznávam nás.
Uznávam spoločné chvíle.
Neuznávam dnešok.

V momente pravdy, som sa dotkla tvojho EGA. A?
Som človek,mám city.
Ked ťa chcem,tak ťa potrebujem teraz, o pár minút, či dní alebo aj na celý život.
Záleží mi ako sa cítiš a čo ťa trápi.

Bozk. Dva. Tri.
Zavri oči. Spustíš prúd sĺz.
Zabuchneš dvere a veríš,že si spravila najlepšiu vec akú si v tej chvíli spraviť mohla.

GAME OVER.

Zbohom minulosť, vitaj dnešok.

 Blog

11 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu