Nechce sa mi chodiť von, iba sedím za kompom a dokopy nič nerobím. Len prežívam. Počúvam Floydov a som v takom rozpoložení, že mi je všetko u riti. Ani nemám nasadený úsmev. Len sedím, čumím na monitor, čakám, že sa stane niečo, čo preruší moju nečinnosť, čo ma donúti spamätať sa - človeče, život nie je taký dlhý, aby si si mohol dovoľovať robiť toto! ... Ži konečne!
Ale...
Ja som dobrovoľne osamelý. Milujem prírodu, nemám rád ľudí. Asi to nie je správne. Ako žiť sám? Do svorky zvierat sa tak ľahko neprivtriem... A čoskoro bude neskoro, aby som si našiel svorku medzi ľuďmi. Som vyvrheľ. Asi sa na mňa skoro zabudne.
Neteší ma to. Ale akoby som neprežíval vlastný život. Začína sa mi to páčiť, byť takýto... Je to pohodlné.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár