Kotúľa sa, pomaličky. Z ľadového líčka.
Duša chladná morí zimou moju malú kvapôčku.
Smutne steká, tuší čosi...Už má iba chvíľočku.
Pritiahne si bližšie k sebe svoju lesklú šatôčku.
Naposledy povie "zbohom". Pohladí si hlavičku.
Smrť je blízko, mráz je víťaz. Šepká čosi do uška.
Nastal koniec. Tlkot tíchne. Zaliala ju horúčka.
Večný spánok, ticho, pokoj vstúpil do jej srdiečka.
No jej telo trbliece sa. V žltej žiare slniečka.
Už viac nie je iba mŕtva, slaná slzička.
Na jej mieste teraz leží krásna, biela hviezdička!
Zobrala som síce život ďalšej milej kvapôčke.
Zato vdýchla silu žiť. Utešenej, snežnej vločke.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
23. 2.febuára 2014 01:04
nemam rad take zdrobninkulky
Napíš svoj komentár